Panoráma, Praha, 1990, preklad z holandského originálu
Spoznať mechanizmus drogy nie je až také jednoduché. Nie je veľa tých ľudí, čo dokážu poskytnúť výstižný opis. V úryvku sa stretávame s účinkami heroínu. Kess jednoduchými obrazmi opisuje to, čo núti toxikomana vracať sa k droge.
Chodievali k nám Betty s Nikom. Vôbec nechápali, čo sa deje s ich synom, ktorý chcel prestať s drogami. Skupina im však nemohla pomôcť, pretože nikto z nás sa v tom presne nevyznal. Zatelefonovala som Kessovi a poprosila ho, či by nám o tom neprišiel niečo povedať.
Priblížil nám to naozaj zrozumiteľne.
"V mozgu máme miestečko", hovoril "také citlivé miestečko, ktoré zariadi, že sa výborne cítime, ak máme k tomu dôvod. Ak máme pekné prázdniny, keď si niečo pekného kúpime alebo ak niečo pekného vidíme - napríklad obraz, ale rovnako tak, ak nás niekto pohladí alebo pochvaľne potľapká po pleciach. To je, ako keby nám niekto toto citlivé miestečko pohladil jemnučkým štetčekom. Výborne sa cítime a aj celkovo je nám dobre. Niekto, kto berie drogy, tiež sa výborne cíti, lenže nemá k tomu dôvod. Nemusí mať prázdniny, nemusí si kúpiť niečo pekné a nemusí ani nič pekného vidieť, či cítiť pohladenie, pretože drogy na toto naše citlivé miestečko pôsobia priamo z krvi. Nie však ako pohladenie jemnučkým štetcom, ale oveľa silnejšie, dajme tomu ako záber hrubou kefou. A ak si niekto pichá drogy, je to oveľa silnejšie, ako keby mu niekto na to miesto búchal kladivom. A tak sa stáva, že drogy to miestečko úplne umrtvia, že už nedokáže reagovať na obyčajné príjemné veci. Keď potom toxikoman odvyká od drog, nikto mu už netlčie kladivom na citlivé miestečko, ale tiež za to nedostáva žiadnu náhradu, pretože na obyčajne pekné veci jeho centrum už nereaguje. Môže to trvať celé roky. Po celú tú dobu zostáva postihnutý človek s rozbitým pocitom šťastia a rovnako tak s rozbitým sexuálnym cítením. Nemá vôbec nič čo by bolo preňho príjemné. Môžete mu dať dom aj s novým zariadením a nové zamestnanie a veľa iných krásnych vecí, z akých má každý normálny človek radosť, ale preňho to neznamená vôbec nič. Môžete ho mať radi, láskať ho a mazliť sa s ním, on na to vôbec nereaguje. Jednoducho nemôže.
A to je pre ľudí z jeho okolia, ktorí reagujú na pohladenie jemného štetca, úplne nepochopiteľné. Človek, ktorý odvyká od drog okrem už popísaného zažíva aj iné nepríjemnosti. Začína si uvedomovať, koľko ťažkostí spôsobil. Napríklad, že viacmenej zničil svojích rodičov. Ak sa obzrie späť na vlastný život, dostáva sa do depresie. A potom je tu ešte dlhoročné oneskorenie a zaostávanie. Mnohoročné užívanie drog jednoducho znamená, že človek premeškal rad rokov. Nechal školy, navykol si na iný životný rytmus, iné normy... A ten, kto si odvyká od pichania heroínu, naraz zbadá, že má veľa voľného času a nevie si s ním dať rady. Pretože pichanie heroínu je takpovediac celoživotné zamestnanie, ktoré človeku zaberie celý deň. Skoro dvanásť hodín "skóruje", to znamená, že zháňa peniaze na drogu, a to je veru ťažká drina. Všetko uvedené potom vedie k tomu, že niekto nevydrží a znovu začne brať drogy, aj keď má pri sebe dobré vedenie, nieto ešte ten, ktorý má pri sebe rodičov, ktorý o tom nemajú ani poňatia. Čo vo vašom prípade neplatí, pretože vy už teraz viete, na čom ste..."
"Ale náš syn už prestával najmenej osemkrát", začal nik, "a vždy sme mu znova a znova pomáhali. Máme mu pomáhať aj teraz? Už si nevieme rady..."
"Najdôležitejšie na tom všetkom je vedieť, ako niekomu pomáhať. Nestačí, ak mu držíte hlavu nad vodou, musíte mu vytýčiť pár pravidiel. Napríklad medze, za ktoré už nepôjdete, pretože by ste sa zničili. Drogovo závislé osoby si totiž myslia, že sú oprávnené k diktovaniu podmienok. Prestanem fetovať, ale nechcem, aby ma niečo bolelo a nechcem sa cítiť nepríjemne... S takým človekom vlastne nemôžeme urobiť nič, dokedy si myslí, že pánom je tu on. Pretože pánom je heroín. Preto si musíte ako rodičia určiť krajné medze. Tým svojím deťom pomôžete najviac."
"Lenže náš syn možno naozaj ani nechce prestať", doplnila Betty. "Skúšal to predsa už osemkrát, raz dokonca vo väzení, tam bol celý rok bez drogy. Celý rok úplne čistý, clean... Ale sotva ho prepustili, za tri týždne začal znova."
"Vo väzení si prirodzene odvykal z prinútenia. A okrem toho, nikto sa vlastne nechce zbaviť závislosti od drogy. Chce sa zbaviť len ich vedľajších účinkov. Je to rovnaké ako s fajčením. Chceme sa zbaviť fajčiarskeho kašľa a hrozby rakoviny a všetkých srdcovo-cievnych chorôb, ale fajčenia samotného vlastne nie, pretože to nám chutí."