Ako ďaleko je do Šanghaja, Tomáš Tomašových

zopár úryvkov z Tomášovho denníka - 1996, Belimex Bratislava
Tomáš má už pár rokov problémy s alkoholom, neskôr s heroínom. Vyberáme niekoľko úryvkov, ktoré napísal počas posledného liečenia.


27.4.95   
    Koľkokrát v živote som doplatil na prílišnú zvedavosť. Ako panker som obľuboval heslá typu: Môj život je veľký omyl! Niečo na tom je. Alebo: Zastavte svet, chcem vystúpiť! Ale kam, preboha? To som nikdy nevedel. Hoci keď sa pozerám v globále na celú Zem, tak skutočne mám chuť niekedy vystúpiť. Ozaj, ako ďaleko je do Šanghaja!
    Ale pritom chcem strašne žiť. Tu a teraz. Cítiť, dýchať, milovať. Svet nezmením, ale môžem zmeniť seba. Ale ako, kedy? Stále sa mením, ale nikdy nie tak, ako by som chcel. Čakám na niečo. Čakám, že to vyjde zo mňa. Že sa mi zrazu otvorí duša, moje skutočné ja. Že budem vedieť prečo, načo a pochopím. Túžim po tej veľkej zmene a stále ju hľadám. Som sklamaný, že ju nenachádzam. No možno príde pomaly, postupne a ja to ani nezbadám.
    Musím tomu len a len veriť. A možno ma to čaká kdesi na konci. Keď k tomu príde a ja budem bilancovať svoju púť, chcel by som mať v sebe čisto. Aby som to mohol prijať so vztýčenou hlavou a povedať si: zaslúžim si to, patrí mi to.


19.5.95
    Okrem toho som rebel. Väčšina mladých sme rebeli. V puberte sa nám búria hormóny a nemôžeme sa všetci zvíjať na pódiách. Tam sa ich zmestí len pár. Ostatní sa musíme vybúriť v dave. Každý dav má svoj rytmus, ktorým ťa strhne. Dospelí tomu hovoria stádo. Nechcú pripustiť, že je to spoluppatričnosť. myslia si, že spolupatričnosť môže byť len s nimi. Preto väčšinou neznášajú kamarátov svojich detí.


4.6.95
    Včera večer som utiekol. Injekcia apaurinu vyvolala vo mne túžbu po droge. Bez apaurinu som bol nervózny a po ňom ešte väčšimi.
    Utiekol som do hôr. Spal som v jednom senníku, ale viac som bol hore a bdel. Bolo tam vlhko a zima. Mal som 50 korún a chcel som zísť do mesta kúpiť si nejaké cigarety a pivo. Nadránom som išiel domov a chvíľu som si pospal. Na mamine naliehanie som sa napokon vrátil do nemocnice. Celá sa chvela. Útočila na nôj zdravý rozum. aby som zase nekonal impulzívne a nebúral za sebou mosty. Snažila sa mi vysvetliť, ako jedno zlé rozhodnutie môže na dlho dlho ovplyvniť môj život. Chápal som ju, ale nevedel som jej vysvetliť, čo je to za sila, ktorá ma nutká zbaviť sa sám seba. Neviem, či vôbec niekedy dokážem zlikvidovať svoje zlé ja.
    Som nervózny, napätý, túžim po pive. Som slaboch, chudák, sráč, slabý "bídák", hovno a neviem, čo chcem. ...
    V noci som si v hlbokom tmavom lese uvedomil,  že z toho bludného kruhu neviem nájsť východisko. ČO MÁM ROBIŤ?


16.6.95 - hlásenie sestry
    Pacient nerešpektuje režim, ku všetkému je odmietavý, niektorých aktivít sa nezúčastňuje ani po vyzvaní. Na požiadanie pomáha na oddelení. Často svoje správanie odôvodňuje tým, že je nervózny.
    O 14:00 odišiel na priepustku domov. Lieky podané.


17.6.95 - záznam z chorobopisu
   Matka Tomáša T. prišla dnes ráno o 8:15 oznámiť úmrtie svojho syna. Prevzala synove osobné veci. O úmrtí informovaný službukonajúci a ošetrujúci lekár. Pravdepodobná príčina smrti - predávkovanie heroínom.