príspevok do diskusného fóra Droga a Ty UCHO, 1997
Môj osobný názor je taký: mala som manžela, s ktorým som sa brala z veľkej študentskej lásky. Dal sa na pitie, priviedol nás skoro na mizinu. Keď sme sa rozviedli, po nejakom čase sa obesil. Pre alkohol obetoval všetko: aj deti, aj mňa, nebolo tej sily, ktorá by ho bola odtiahla od krčmy. Snažili sme sa mu dlho aj po rozvode pomáhať - nešlo to.
Myslím, že takto je to aj s drogami. Kto je slaboch a nemá životný cieľ a zásady, myslím, že je zbytočné do neho vrážať peniaze, veď keby nechcel, tak nemusí užívať takúto pliagu a ešte platiť za to. Polícia, úrady, majú zviazané ruky: nemôžu alebo málo môžu urobiť šíriteľom drog, pokiaľ ich priamo nechytia. Pretože sú to v prevažnej miere vysoko postavení ľudia s informáciami, ktorých ťažko chytiť pri čine, majú na to takých truľkov, ktorí za nejaké peniaze (slušné) to rozširujú.