Gabriel, 28.1.99

Dobrý deň,

chcel by som poslať nejaký ten komentár, takže tu je.

Myslím si, že problematika drog je oveľa širšia než ju v súčasnosti
chápeme. Drogy v spoločnosti majú hlboké korene a dôvody, prečo sú
vyhľadávané, sú hlbšieho rázu, čo má súvis hlavne so sociálnymi aspektmi
spoločnosti a s psychológiou. Mladí (aj keď sa to určite dá rozdeliť na
mnoho ďalších podskupín) vyhľadávajú drogu(y) nie iba z nudy (ako je to
často prezentované), ale napr. pre pocit odcudzenia spoločnosti, ktorú
zaujíma, kto bude "sedieť", koľko odmien si kto odsúhlasil a pod., potom
sú to odcudzení rodičia, podnikatelia a pod. A hlavne, často sú to podľa
mňa vnútorné podvedomé impulzy k droge, ktoré sú rezidentné v podvedomí
v dôsledku traumy, nedostatku emocionálneho kontaktu atď. a ktoré
jedinec prostredníctvom drogy nevedomo potláča. To je o tej psychológii.
Spoločenské príčiny: ako som spomínal, spoločnosť je "odľudštená", medzi
ďalšiu dosť závažnú príčinu patrí to, že cirkev (hlavne kresťanská)
zlyhala vo svojom základnom poslaní. Toto je však už príčina tretieho
druhu a síce religiózneho, ktorý podľa mňa nehodno podceňovať. Môj názor
vychádza z jeiného predpokladu a síce, že človek ako jedinečná identita
má isté nazvyme to "priania". V literatúre je možné tento pojem nájsť
ako "túžba po celistvosti". Tento proces sa odohráva na inej než vedomej
úrovni a značná časť ľudí sa počas aspoň jedného obdobia v živote cíti
tak, že aj napriek tomu, že dosiahli to, čo si predsavzali, neuspokojilo
ich to tak, ako si mysleli. A práve tu zlyhala cirkev a jej súčasná
podoba, ktorá v súčasnosti neponúka nič okrem opakujúcich sa
zautomatizovaných prázdnych činností. Túto oblasť nie je potrebné ďalej
rozoberať, vieme, že cirkev súčasného moderného sveta už ani sama nemá
"kontakt" so skutočnou spiritualitou. Keď som spomínal mladých ľudí, mal
som na mysli to, že v tejto spoločnosti nenachádzajú ani toto. Namiesto
toho nachádzajú klam, pokrytectvo, preteky "kto, koľko", alkohol v
každej činnosti ľudí (doma, zábava, práca), korupciu aj v športe a
politikov neschopných konať bet konfrontácie svojich súperov, a hlavne
všetci títo ľudia hovoria mladým ľuďom a ďeťom o škodlivosti drog. Prečo
by im verili? Dôvodov je veľa, toto je námatkou.

Chcel som ešte povedať, že iniciatívy ako vaša stránka treba iba vítať,
ALE! treba dať pozor na obsah, ktorý som v tomto prípade zhliadol ako
vcelku uspokojivý a nezaťažený. Podotkol by som iba k vášmu názoru, že
štát chráni ľudí zákazom drog, pretože vie, aké sú škodlivé (štátny
paternalizmus), že to nemusí byť takto vždy. Drogy (a hlavne
psychedeliká) poskytujú často náhľady "za brány vnímania", v ktorých
dôsledku sa jedinec stáva menej manipulovateľným a stráca záujem o to,
kto vyhrá voľby alebo sprivatizuje ten či onen podnik. To je pre štát
ako mocenskú organizáciu nebezpečné, ale to je samozrejme iba môj
(paranoidný) názor. Psychedeliká poskytujú pohľad do iných než bežných
svetov a ako správne píšete, mnoho ľudí sa po tom začalo vážne zaoberať
cirkevnými záležitosťami, ale nie kvôli spoločenskej povinnosti ale
skutočne. Pre cirkev je samotná skutočná spiritualita, ktorú je možné
skutočne zažiť, nepríjemným "konkurentom" a v dôsledku svojej
nechopnosti sa silno stavia voči drogám ako voči diablovi. Ale to sú
znova iba moje paranoidné názory, ktoré sa ale opierajú o skúsenosti z
tohto sveta, napr. mnoho rozhovorov s predstaviteľmi cirkvi a taktiež s
"hlboko veriacimi" ľuďmi. Takže štát môže mať niekedy celkom nevinné
zámery. Ak politici, ktorí riadi štát opakujú ako papgáje svoje omleté
"mäkké drogy sú bránou k tvrdým", ani si neuvedomujú, koľko škody tým
robia. Skúsme sa na to pozrieť naopak. Nie sú náhodou mäkké drogy bránou
k tvrdým preto, lebo sa to tak hovorí? Neexistuje, aspoň na Slovensku
nie, seriózny výskum, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil túto hypotézu,
ale toto tvrdenie je zakorenené tak hlboko, že je to až neuveriteľné. To
má zase súvis s inými udalosťami, ako náhly prílev tvrdých drog, na
ktoré sa teraz váľajú aj škody, ktoré s nimi majú pramálo spoločného.
Ale taká je spoločnosť.

A potom ešte niečo, na čo som natrafil pri námatkovej prehliadke vašich
stránok. Ako alternatívu radíte adrenalínové športy. Adrenalín, ak sa
nemýlim, je tiež istá chemická substancia vyvolávajúca isté stavy cez
pôsobenie na mozgové centrá. Aj LSD je chemická substancia pôsobiaca
(pravdepodobne) na isté mozgové centrá spúšťajúce isté procesy. Iba
prejav je odlišný. Závislosť môže nastať aj na adrenalín, aj na nikotín,
aj na Internet, skrátka platí, že "slabému jedincovi je to jedno, nech
to je čokoľvek, stane sa na tom závislý." A okrem toho, psychická
závislosť nás sprevádza celou touto pozemskou existenciou, prinajmenšom
ako závislosť na zhromažďovaní čo najväčšieho množstva vecí, či peňazí
atď. Je považovaná za normálnu, lebo je väčšinová. Ale to neznamená, že
nie je škodlivá a že nemá negatívne dopady na spoločnosť, najmä na
mladých ľudí.

Na záver ešte (ak ste sa náhodou dočítali až sem) dodatok. Drogy
(rozširujúce vedomie) boli prítomné v činnsoti ľudských spoločenstiev
prítomné od nepamäti. Cannabis poznalo mnoho prehistorických národov
pred viac ako 4000 rokmi a využívali ho na liečenie i relax. Šamanské
rituály juhoamerických Indiánov poznali psychedeliká v ich prírodnej
podobe. A čo je dôležité, vysporiadali sa s nimi! Prečo sme sa s nimi
nevysporiadali my? Ako jediná správna odpoveď znie: nesprávy postoj,
potieranie, zavrhnutie. Keď sme už pri tom, rastlina Cannabis má
neskutočné využitie v priemysle, potravinárstve a aj ako relaxačná droga
(po ktorej ešte nikto nikomu neublížil) a po tisícročia sa takto aj
využívala. Tak ako chce akási štátna moc zrazu túto rastlinu zakázať? A
hlavne, prečo? Samozrejme, začiatky sú v USA a v prohibičnej hystérii,
ktorá tam zavládla a keďže USA diktujú celému svetu, sme tam, kde sme.
najnovšie údaje hovoria o totálnom neúspechu prohibičnej drogovej
politiky. Tak prečo sa vydávať tým istým smerom???!! Výskum využitia LSD
v psychiatrii mal výborné výsledky, hystéria a mocenské záujmy výskum
stopli, prečo? Veď LSD sa dá kontrolovať rovnako dobre ako Viagra či iné
lieky. "Štát si uvedomil nebezpečie...." Štát tým, že zakázal využitie
tejto látky v psychiatrii iba dosiahol to, že pacienti dostávajúci
týždenné elektrošoky, dennú dávku sedatív a dennú dávku plytkej
psychoanalýzy sú stále zavretí v odpudzujúcich ústavoch. Záujmy štátu...
Nemám dôvod dôverovať takému štátu. S isotou totiž možno povedať, že za
každým závažným rozhodnutím stoja iné záujmy než tie, ktoré sa
prezentujú. Takže tým, že drogy tu sú taktiež od nepamäti by som rád
povedal, že heslo "Svet (alebo aspoň Slovensko) bez drog" potrebuje
prehodnotenie....

Takže ak v diskusii mladý politik reprezentujúci štátnu moc (P. Hamžík)
bez zaváhania na otázku tolerovania mäkkých drog (opytovateľ ako príklad
uvádzal holandskú skúsenosť, ktorú dokladoval údajmi - racionálne)
odpovedá typickým klišé "vedie to k tvrdým drogám", strácam(e) akúkoľvek
dôveru. A možno aj preto si večer sadneme do kruhu, ubalíme a zafajčíme
si a vôbec nás nezaujíma, čo tento politik povie v relácii "Na telo".
Nechcem týmto povedať, že som zaťažený na povolenie drog atď a ak mi
niekto nevyhovie, zavrhnem ho. To je iba príklad neinformovanosti a
"injektovania" tých správnych názorov do spoločnosti. Howgh!

V súvislosti s alternatívnym využitím voľného času miesto drog by som
rád upriamil vašu pozornosť na dielo MUDr. Stanislava Grofa a na
holotropné dýchanie.

S pozdravom,

Gabriel