vybrané citácie JK, na ktoré Gabriel reaguje
25.6.99, názory a reakcia Gabriela na Gaštana a JK
9.7.99 ďalšia reakcia JK
Tak znova raz ahoj,
prečítal som si posledný príspevok, a vrelo súhlasím s mnohým vysloveným. Občas sa mi zdá, že aj tá najväčšia paranoja je ten najpravdepodobnejší predpoklad, ktorý naviac tvorí iba vrchol ľadovca svinstiev. Kto trochu popremýšľa, skôr alebo neskôr dôjde k tomu, že Orwellov rok 1984 sa už dávno deje, ale súčasnosť si našla oveľa rafinovanejšie, tiché, podprahové prostriedky k manipulácii más, než mal k dispozícii Veľký Brat.Áno, Orwell geniálne upozornil na to, kam by mohla spoločnosť dospieť. A mnohé z vecí, ktoré predvídal sa skutočne do istej miery vyskytli i vyskytujú. Ja osobne mám ale pocit, že možno práve vďaka Orwellovi a jeho knihe 1984 to nezašlo až tak ďaleko a vždy bude pre ľudí ako výstraha, ktorá ich bude motivovať, aby proti tomu čosi robili.
Ale vlastne, uvedomujúc si váhu subjektívneho tvrdenia, nie každý musí súhlasiť a dokonca sa zákonite vyskytne aj názor oačného spektra ..."veď to tu máme také krásne, môžme byť iba a iba radi...". Áno, hm, porozmýšľať.... o spoločnosti, o ľuďoch, o politikoch a zastupiteľskej demokracii, o monopoloch, duopoloch a podpobných poloch, o takzvanom slobdonom trhovom hospodárstve, o konzume, o ekológii, o Zemi, o masových médiách, o rôznych záujmoch a pod. bolo by toho mnoho.... a ten, kto neprestajne premýšľa, IMHO, skôr alebo neskôr odhalí podstatu fungovania súčasného vyspelého západného sveta, ktorá vôbec nie je taká ružová. A keď ho začne prenasledovať myšlienka "musí predsa existovať viac....there's more to live than this...", skôr alebo neskôr sa mu nejakým spôsobom dostane do rúk literatúra s drogovou problematikou. Avšak nie iba literatúra typu "drogy=smrť", ale aj literatúra pojednávajúca o prírodných národoch, kmeňoch, šamanoch, možnosti transcendencie, psychologickej smrti a znovuzrodení, rituáloch prechodu, psychedelických skúsenostiach, o šesdesiatch rokoch v usa a pod. Jasné, zbytočne sa vôbec rozpisovať o úbohosti rozpínavej západnej kultúry, o nezmyselnosti zákazu ľahkých drog, o nepochopení zmyslu existencie človeka na tejto planéte a o skryto temnej dobe, ktorú pre neznáme príčiny ešte vždy žijeme.
S Gaštanom v mnohom súhlasím a ďakujem mu za odkaz ohľadne môjho príspevku. Povedal by som tak frázovito, že "potrebujeme takých ľudí", pretože zjavne čosi čítal a má nezaťažený názor. Dnes, keď poviete väčšine mladých ľudí sediacich za pivom v niektorej z tisícov krčiem že "a čo tak trocha psychedelie?", zháčia sa a vzápätí sa začnú biť do pŕs a začnú bľabotať naučené a úspešne vsugerované cudzie názory, že dorgy sú najväčšie svinstvo a oni majú radi svoje pifko... Ich vec, chcel som možno poukázať na tú neautenticitu a predsudky pri hodnotení, ktoré sú, žiaľ, prítomné takmer všade. Takže čítať treba, aj keď aj vtedy sa musí mať človek na pozore pred vtiahnutím do názorov a sugescií autora tej ktorej knihy.
Chcel by som ešte čosi v súvislosti s JK: je nanajvýš chválihodné udržiavať tento sajt s drogovou problematikou, ale nejaké znalosti sú predsa len potrebné. Ako si s obľubou hovoria černosi v getách v usa "knowledge is power"... Pokiaľ nie sú fundamentálne poznatky a oboznámenie sa s problematikou, ťažko potom kvalifikovane viesť diskusiu.
Mám skôr pocit, že čítame každý čosi iné. Ak si myslíš, že to, čo čítaš Ty je to pravé - ja Ti to neberiem. Tiež sa necítim byť moderátorom tejto diskusie, ale len jedným z viacerých účastníkov. Dúfam, že na to mám právo, aj keď som nečítal, to čo preferuješ práve Ty.
Literatúra je schopná toto sprostredkovať, o osobnej skúsenosti ani nehovoriac. V reakcii na Gaštanov posting píšeš:
V tom sa zhodujeme, že drogy samotné majú i dobré účinky. Aj v psychiatrii. Keď si ich však začnú ordinovať sami pacienti, obyčajne to dopadne dosť blbo.
Presne tak, a za týmito nedlhými dvoma troma vetami sa skrýva celá otázka o drogovej, resp. protidrogovej a vzdelávacej politike. Možno sa budem opakovať, ale je potrebné skúmať, prečo si ľudia majú chuť "niečo naordinovať", ako to skoordinovať aby si neublížili, ako ich vzdelávať... Ešte raz zopakujem môj malý skromný názor, že drug free spoločnosť nikdy neexisotvala a ani tak skoro existovať nebude. Otázka drog, resp. v prírode sa nachádzajúcich substancií meniacich vedomie je takpovediac postavená na hlavu. Dalo by sa totiž na tieto látky nazerať ako na akcelerátory vývinu ľudského vedomia, spoločnosti a spirituality v nej. Miesto toho západná veda definovala túto realitu za "skutočnú a pravú" a všetko ostatné vymykajúce sa pochopeniu piatymi obmedzenými ľudskými zmyslami spadlo do oblasti abnormality. Ale je potrebné stále sa pýtať, seba samého, ostatných, či je to skutočne tak, či je blbá nálada iba blbá nálada, či je depresia chorobou alebo začiatkom liečenia, či to, čo si nárokuje veda je vôbec uskutočniteľné, či to, čo nevieme poňať našimi zmyslami v "normálnom" stave vedomia je skutočne tá "pravá realita" a či tu iba poväčšinou všetci iba nespíme a neblúdime na nižších vývojových stupňoch.Odpradávna hľadal človek odpovede na tieto otázky a teraz si myslí, že ich našiel? Asi nie, ale teraz si sám vymyslel také "zariadenia", ktorých sa sám stal otrokom, najkrajší prípad je osemhodinová povinná pracovná doba s minimom času pre seba samého a rodinu. Atď.
Nie je žiadna psychická porucha, keď mám občas blbú náladu.
Čo je blbá nálada? Čo už je depresia a čo porucha správania...kedy má človek fakt dobrú náladu? Kde ležia korene zlej nálady? So slovami psychická porucha by som narábal opatrne.
Ak si ju vylepším umelo - nie je to zadarmo: je to len odsunutie tej blbej nálady na neskôr v ešte väčšej intenzite.
Problém je oveľa komplexnejší. Nemusí byť vôbec pravda, že v ešte väčšej intenzite, nenapomáhajte, prosím, rozširovať nepodložené no obľúbené a pekne znejúce mýty. Problém je tu chápaný ako problém. Problém môže byť chápaný aj ako výzva, náznak, že niečo v mojom živote nie je celkom v poriadku a mal by som sa tým zaoberať. Keď však jedinec žije v spoločnosti, kde je problém chápaný ako zlo, ktoré je treba nejako utíšiť (zdanlivé odstránenie problému), pričom mám na mysli problémy osobnostného rázu, nie to, keď niekto narieka, že má problém s nedostatkom peňazí, hľadá umelé prostriedky na "skľudnenie" a zbavenie sa problému. Keď je človek naučený chápať svoj život ako fragmenty nejakého nesúrodého celku, možno sa čudovať, že aj drogu chápe ako prostriedok na utíšenie? Takouto debatou by sme sa dostali až k otázke, či to náhodou nie je práve náš svet, ktorý je kolektívnou halucináciou a či snaha človeka o transcendenciu mu nie je vrodená a zákonite myšlienka o tom, že ľudia raz prestanú mať chuť "opájať sa" je scestná.
S LSD a inými psychedelikami ako liečebnými látkami sa ozaj zaoberali lekári i psychológovia. Trvalo to dosť dlho, skončilo to a dnes sa nepoužívajú (alebo len v ojedinelých ťažkých psychiatrických prípadoch). Prečo neprispustiť i to, že sa ozaj neosvedčili?
Toto je najmenej pravdepodobný a najmenej podložený tu vyslovený fakt. Skutočne nemôžem inak, iba apelovať na čítanie kvalitnej nezaujatej lietartúry.
Posúdenie kvality a nezaujatosti môže byť rovnako nekvalitné a zaujaté! Jednoducho už dobrých pár rokov prichádzam do styku s psychiatrami a psychológmi a všeobecne prijatou literatúrou. Je najľahšie uprieť sa na jednu knihu a všetko ostatné prehlásiť za predsudky a spiknutie establishmentu...
Pretože v akejkoľvek z nich, hoci len LSD - mé nezvedené dítě od A. Hofmanna, sa možno dozvedieť, že so zákazom používania psychedelík to bolo takmer identické ako so zákazom thc. Boli to všetky možné iné, no najmä politické, zložky spoločnosti, ktorým zrazu veľmi začalo záležať na "bezpečnosti ctihodných občanov", pričom zložka najpovolanejšia, a síce lekári, psychológovia, psychiatri a výskumníci, bola nakoniec akosi vždy prepočutá. Keď sa k tomuto kokteilu ešte primiešajú senzáciechtivé médiá a nejaký ten menší mediálny ošiaľ nad tým, že "po vzatí lsd vyskočil z okna", výsledok nemôže byť bezpredsudkový, nezaťažený a profesionálny...výsledky boli nanajvýš populistické a nepodložené faktami. Psychedeliká neboli z psychiatrického výskumu stiahnuté kvôli ich "neosvedčeniu", ale preto, lebo sa o to začali zaujímať politici. Mnoho výskumov využitia psychedelík v psychiatrii bolo stopnutých uprostred progresu, lebo prišiel náhly zákaz, dokonca aj vtedy sa už našli odborníci, ktorí upozorňovali, že schválená americká legislatíva v tejto oblasti je neprimeraná a zbytočne represívna. Hnnutie, ktoré vyrástlo na psychedelikách a odporu proti vojne bolo skutočne silné, veď to boli státisíce ľudí ochotných vykašľať sa na osemhodinovú pracovnú dobu a žiť v sebestačných komunitách. Čo už sa ale nemusí páčiť politikovi, ktorý si mastí brucho z činnosti a problémov, ktoré sám generuje, pretože to za súčasného usporiadania ide, nemusí sa to páčiť biznismenovi, ktorý má po celom svete 18474587 pobočiek svojej firmy a "obchody musia ísť" a nemusí sa to páčiť abstraktenj entite - štátu - ktorý má záujem na živení celej svojej byrokratickej armády a má záujem na prerozdeľovaní, z ktorého vždy "niečo kvapne". Všetci títo majú záujem na udržaní status quo. Nemajú na to prostriedky? Majú. A či už je to paranoidné alebo nie, komerčné média masovej akožezábavy nutne sú komforné s týmito predchádzajúcimi zložkami, už len preto, že keď nepôjde obchod nebudú klienti na reklamu. Ale pravdou ostáva, že lsd sa až príliš masovo začalo šíriť medzi ľudí, pričom u kmeňov žijúcich niekde v oblasti Oaxaca v Mexiku by sa niečo také nemohlo stať, pretože psychedeliká sú považované za sviatosť a sú používané rituálne. Psychedeliká tu boli a sú. Niekto s nimi vie nakladať a používať ich pozitíva, niekto nevie. V čase výskumu lsd dokonca aj v ČSSR postupne pokusne brali aj umelci, maliari, hudobníci, básnici, filozofovia, sociológovia, psychológovia a pod. Je zarážajúce, že toľko z nich povedalo, že lsd zmenilo ich život, resp. prístup k nemu. Psychóza, halucinácie? Keď myseľ človeka odrazu vyprodukuje myšlienky nebývalého rázu a hĺbky, čo však nie je opísateľné, je potrebné to zažiť, človek prestane mať pochybnosti o charaktere tejto skúsenosti a nepochybuje o autenticite zážitku.
Nehnevaj sa, ale toto poznám i z krčmy. Aj tam niektorí ľudia produkujú myšlienky nebývalého rázu a hĺbky, ktorým nerozumie nikto iný, len oni sami - aj to len kým sú opití.
Psychedeliká nie sú mŕtve, v novembri bude na Newyorskej univerzite konferencia o psychoterapeutickom využití ibogy, v Kanade časť politikov volá po zlegalizovaní mäkkých drog, vo Švajčiarsku uznal najvyšší súd Ecstasy ako mäkkú drogu.
Hľadanie zmyslu života pomocou psychedelík? To čo navodzujú psychedeliká predsa nie je skutočný život, ale halucinácia. Podľa mňa, to je len únik od skutočného života.
A tu už sa nezhodneme vôbec, pretože sa nazdávam, že mám do činenia s členom vyspelej Európskej kultúry, ktorý si najviac cení technologický progres tejto spoločnosti, jeho demokratickú vyspelosť, kultúrnu zrelosť a duševnú dospelosť, keďže sa tu jednotlivci vedia úspešne vysporiadať s nástrahami života (aj keď si ich tam väčšinu nakládli sami), ale najmä verí v hmotnú podstatu vesmíru, v jedinú reálnosť toho, čo je popísateľné, resp. prijateľné ľudskými zmyslami, v konsenzuálnosť, logickosť dejov a lineraitu času.
Mimochodom: nie som asi taký nadšený technokrat a materialista ako sa Ti zdám. Som za redukciu konzumu, automobilovej dopravy, televízie a proti neustálelemu tlaku na zvyšovanie produkcie ekonomiky a tým samozrejme aj konzumu. Ako to dosiahnuť - to je ďalšia otázka... A tiež verím v Boha.
Aj napriek tomu by som však chcel upozorniť na to, že so slovami "skutočný život", "halucinácia" a "únik" je nezodpovedné narábať tak ľahkovážne. A. Hoffman, R.Gordon Wasson, T. Leary, R. Alpert, T. McKenna, A. Watts, Charles T. Tart, tisícky umelcov, mysliteľov, príslušníkov domorodých kmeňov a mnohí ďalší skôr alebo neskôr zasvetili svoj život skúmaniu a bádaniu v ľudskom vnútre aj pomocou psychedelík, pričom mnohí z nich boli moderne vzdelaní, racionálni a ustálení jedinci. Všetkých teda bavilo dookola si haluziť a potom si o tom rozprávať? Kto sa psychedelikami nezaoberal, to sú politici, poslanci, byrokrati, všetci tí, ktorí dokolečka melú básne o neobmedzenom hospodárskom raste, páči sa im byť a nechať ostatných byť závislými na peniazoch, majektoch, veciach, radi vedú vojny (a ak proti nikomu inému, tak aspoň proti drogám), musia počúvať, čo hovoria záujmové skupiny a lobby najrôznejšieho charakteru, chodia do práce, platia účty, občas sa môžu niekde opiť, vybľabotať sa, nestarať sa o vzduch, ktorý dýchajú, vodu, čo pijú a už vôbec nie o to, čo po sebe zanechajú, ale hlavne môžu byť hrdými na systém, ktorý aj oni pomáhali budovať. Je ich väčšina, tam je zakopaný celý pes, aj keď aj to sa dá považovať za prirodzený vývoj. A mimochodom, látky vyvolávajúce stavy rozšíreného vedomia sú produkované a sú prítomné v tele každého človeka. Aký veľký rozruch nastal, keď sa konečne prišlo na to, že thc v mozgu pôsobí na osobitný receptor, vyvstala totiž otázka, či nie sme náhodou prirodzene vybavení na prijímanie takýchto a pod. látok. Kto zodpovie takéto otázky? V súčasnsoti nikto, lebo keď sa povie dnes thc, politici zaňuchajú super možnosť na demagógiu, z ktorej žijú a zmanipulované masy sa pobúria....
Apropo, skúšanie drog. Myslím, že kto chce o nich hovoriť, mal by vedieť, o čom hovorí, inak dvaja diskutujúci hovoria na dvoch rôznych rovinách. Toto je môj súkromný názor a nikoho tým na branie drog nenavádzam, každý nech je sám zodpovedný za svoje konanie. Aj tu si trochu pomôžem príkladom JK. Ak má človek liečiť zápal pľúc, nemusí ho mať, alebo ním prejsť. Veľmi dobre povedané. Ale pľúca sú funkčný orgán, o ktorom moderná medicína vie takmer všetko a vie, čo sa deje pri vírusovom ochorení a vie, ako ho približne liečiť. Mozog a hlavne vedomie ako rovnako dôležitý prvok sú viacmenej nepreskúmané nezmerné oblasti a slúžia ako riadiace centrum pre ostatné orgány. Myšlienka o tom, že mozog je orgán ako každý iný a raz ho veda spozná natoľko, že dokáže odstraňovať všetky duševné neduhy, dokonca bude vedieť upravovať náladu a pod. je jednoducho detinsky naivná rovnako ako myšlienka, že všetky duševne nevyrovnané stavy majú organický pôvod v mozgu. Psychedelická skúsenosť je neopísateľná, rovnako ako je trebárs depresívny stav alebo akýkoľvek iný podobný stav ťažko opístaeľný. Základnou podmienkou pre psychoterapeutov, ktorí sa chceli zúčastniť výskumu lsd a podávať ho subjektom bola ich vlastná skúsensoť, aby vôbec jednoducho vedeli o čo ide.
Zatiaľ by som mal iba toľko, hoci by toho mohlo byť asi viac. Dúfam, že som nikoho neurazil a že odpovedí bude neúrekom. Uvedomujem si, že som prezentoval viacmenej pohľad z jednej strany a že ktokoľvek iný vo svojej reakcii vyjadrí zas svoj názor prezentovaním z iného uhla. Tomuto sa, žiaľ, nevyhnem (zatiaľ), keďže nedisponujem rečovými prostriedkami na komplexný popis "toho, ako to JE".
Dovoľ mi ešte pohľad z mojej strany a pokús o sumarizáciu Tvojho príspevku: Život je plný zla, manipulácií a neprávosti. Kto hľadá niečo viac a vyššie, nájde to v psychedelikách, ktoré súčasná západná spoločnosť schválne zaznáva a ich blahodarný účinok zatajuje. (Ak som Ťa zle pochopil, oprav ma prosím!) A dovoľ mi tiež, aby som s tým nesúhlasil. Ahoj! JK