Mám 21 rokov a bol som závislý na heroíne od 13-tich rokov. Teraz som mesiac a pol na metadone. Pokiaľ sa pamätám, nikdy som nedokázal úprimne milovať.
Vždy to bolo kvôli peniazom na heroín, ktoré mi dávali dievčatá, ktoré som pobláznil. Veľakrát sa stalo, že už keď nemali peniaze nosili mi zlato, alebo niečo iné. A vždy to boli čisté a pekné dievčatá, ktoré mohli mať tisíc lepších chlapcov. Chcel som milovať, citíl som, že je to krásne. Vedel, som že tie city niekde vo mne sú, ale v akomsi skleníku, do ktorého som nedočiahol nikdy. Takže citovo som bol osem rokov zabalzamovaný, ako Lenin. Prvé dávky metadonu, vo mne zabetónovaly všetko, čo bolo zamorené a zablokované heroínom. Všetka tá láska, ktorá bola doteraz zablokovaná lietala bláznivo po mojom tele. Všetci moji rovesníci mali vážny vzťah, alebo boli ženatí. Proste mali oproti mne krásne usporiadaný život. A spoločnosť v ktorej som sa pohyboval ja boli samí závisláci.
Ale, ako sa hovorí „na každom obraze je niečo pekné“. Dievča, ktoré sa mi páčilo aj keď drogovala sa dala na metadon, čomu som sa potešil, lebo sa mi zdala pekná, milá a fajn povaha. Raz sme sa stretli na Hraničnej a strašne sme sa nudili, tak sme išli spolu do mesta sa poprechádzať. To dievča sa mi páčilo už dlhšie a tak hneď prvú hodinu vo mne horel oheň, ktorý vydával príjemné teplo.
V ten deň sme nachodili možno aj 1000 km. Ale vôbec som si to neuvedomil. Ešte sme sa nerozišli a ja už som sa tešil na to, kedy ju znova uvidím. Stále sme sa mali o čom rozprávať, ani sekundu sme neboli ticho, proste sme si dobre rozumeli. Keď som ju držal za ruku nevedel som sa sústrediť na vlastnú chôdzu. Keď som niečo povedal a ona sa zasmiala, keď sa na mňa pozrela a usmiala sa - proste bol som najbohatší človek na svete. Keď som prišiel večer domov, cítil som na sebe stále jej pohľad, jej dotyk. Počul som jej smiech, jej hlas mi stále zvonil v ušiach. Bol som strašne šťastný, cítil som, že je tu niekto, komu by som mohol dať zo svojej nasporenej lásky, komu by som mohol patriť a urobiť šťastnou. Keď som si ľahol spať, nevedel som zaspať, stále som ju mal pred očami a stále som na ňu musel myslieť. Keď som s ňou nebol dva dni, myslel som si, že umieram.
Celé dni som sa bezcieľne túlal a bol som z toho chorý. Nenašiel som ju v zozname, musel som čakať a čakanie na ňu ma ubíjalo. Po dvoch dňoch sme sa stretli znova, mali sme sa ísť spolu kúpať. Keď som ju zbadal, bolo to ako keby som zbadal bohyňu, od radosti som sa neudržal a musel som sa usmiať. Bola so svojím kamarátom, ktorý jej dal rohypnoly. Hovoril jej, že ju má rád, a pritom jej ubližoval. Nevládala stáť na nohách a stále mala zavreté oči. Bolo mi do plaču od hnevu, bezmocnosti, hnusu aj lásky. Už som ju mal úprimne strašne rád. Prechádzal som sa s ňou a podopieral som ju asi dve hodiny. Zobral som ju domov, spravil som jej kávu a snažil som sa, aby sa prebrala. Ale tento deň prebolel a prišli iné, krajšie. Chodievali sme sa spolu kúpať a trávili sme spolu celé dni, aj moja rodina si ju obľúbila. Ja som mal na nej rád všetko - úplne, každý kúsok jej tela, jej dotyky, jej vôňu, proste bola to moja nová droga, začal som byť na nej závislý.
Mal som z toho strach, aby mi neublížila, lebo som sa stal strašne zraniteľný z tejto stránky. Ale stále som veril tomu, že ma miluje. Veď sme si stále rozumeli a nič zlé sa medzi nami nestalo. Nikdy som jej neublížil a nikdy nemala dôvod pochybovať o tom, že ju mám rád. Ona bola pre mňa všetkým. Pre ňu by som spravil všetko a všetko by som dokázal obetovať. Cítil som sa, ako školáčik, ktorý sa prvýkrát zaľúbil, bolo to strašne krásne a ja som si ju strašne moc vážil. Ale predsa som neskôr vycítil, že ma asi nemá tak rada, ako tvrdila.
Ja som sa nevedel nažrať a ona bola úplný opak. Ustúpiť som nemohol, na to už bolo moc neskoro. Cítil som, že sa môže stať to, čoho som sa bál. Ešte som nebol psychicky tak silný, aby som zvládol kopačky od niekoho, koho nadovšetko milujem. Stále mi rozprávala o svojom bývalom chlapcovi, ktorý je stále na heroíne, ktorý jej povedal keď s ňou chodil, že heroín je dôležitejší než ona.
A bol z nej cítiť taký vnútorný chlad. Neskôr som sa dozvedel, že stále myslí na svojho chlapca a možno sa chce so mnou rozísť. Do očí sa mi vtiskli slzy, nič som nevidel, zatočila sa mi hlava a mal obrovitánsky strach z toho, že ju stratím, a bál som sa aj seba, či to zvládnem. Keď som ju zbadal mal som strašnú chuť utiecť. Neveril som, že by to bola pravda a, že by ma po tom všetkom nemala rada.
Keď som ju videl mal som strašnú chuť utiecť a utekať, a utekať, nevedel som kam, len som nechcel počuť, že som sa zmýlil, tak strašne zmýlil. Veľa ľudí, aj keď je na metadone tak zrecidivuje - pichne si, alebo sa napchá tabletkami. Ale aj keď som predtým stratil chuť do života a nechutilo mi ani jesť, vydržal som a nesklamal som ani seba ani svoju rodinu-ľudí, ktorí mi dodávajú chuť do života.
Po pár dňoch som sa dopočul, že moje bývalé milované dievča, chodí von s chlapcami, ktorí do seba pchajú rôzne oblbovacie tabletky a pijú alkohol. A to na metadon neni žiadna výhra. Takto dopadla moja, po dlhej dobe veľká láska. Bola asi chyba, že som začal chodiť z dievčaťom, ktoré je na metadone a bola tiež na heroíne.Ešte asi nevedela čo chce, keby vydržala a keby chcela, ja by som ju podržal a bol by som pre ňu urobil všetko, len aby sa vyliečila a dala sa do poriadku. Teraz môžem len dúfať, že dostane rozum a dievča, ktoré milujem sa pozbiera. Ináč dodnes, keď ju vidím, sa mi roztrasú ruky, nohy a zvlhnú mi oči. Darmo, pred veľkou a silnou láskou sa nedá utiecť.

PS: Každý kto prežil, také zavislácke peklo a nie je ešte dosť silný, by nemal riskovať zo svojimi citmi. Nemuselo by sa to skončiť dobre. Všetci sme zraniteľní a každú šancu si musíme vážiť.