„Všetky dobré zásady už boli napísané. Teraz ich treba už len uskutočniť“
© 1998 Šaňo, pre CPLDZ
Život niekedy býva strašne smiešny a inokedy strašne zložitý. Človek
sa jeden deň cití nekonečne štastný a iný deň padne na najhlbšie dno smútku
a bolesti. Hovorí sa, že velké bolesti bývajú nemé, ale nie vždy sa to
dá zvládnuť s úsmevom a tichosťou na perách. Horšie je však to, že ktosi
vie o našej bolesti, či smútku a jeho ústa robia informačný kaleidoskop
miesto toho, aby mlčali. Vtedy aj priatelia sa stávajú zákernými krysami,
čo s radosťou solia naše otvorené rany, jazvy už zastanú a niekedy sú prihlboké
nato, aby sme na ne zabudli a dokázali vymazať z nás. Často potom zostávame
len zatŕpknutí a ťažko s vypätím veľkých síl nadobudneme ešte aspoň kúsok
viery. Viera, ktorá nie je náboženská, ani voči niečomu neskutočnému, či
nadľudskému, ale viera v ľudí. Zabúdame potom často už nato, že úprimnosť
a otvorenosť, sú dobré vlastnosti a nie sebazničujúce zbrane.
Tie by vlastne mali byť, každému vlastné a nie iba situačne vyplývajúce
finty na iných. Ťažko žije človek dnes s charakterom večného hľadača pravých
mien, ale keď chce dosiahnuť svoj cieľ, bojuje aspoň vždy s pravidlami
fair-play. Ono totiž všetci sa narodíme s chrbtovou kosťou, ale málokto
s ňou aj umiera. Je fakt, že niekedy pravda a úprimnosť priveľmi ublíži,
ale radšej potom je lepšie mlčať, ako klamať. Pretože, keď je raz pravda
vyslovená, je to už určitý druh či forma istoty a nám sa ľahšie s tým vyrovnáva,
ako každú chvíľku niekomu naletieť na sladké lži a klamstvá. Či už sa to
páči, alebo nie, pravda, otvorenosť a uprimnosť, dáva istotu a Ty raz navždy
môžeš z nej zaujať pevné stanovisko a postoj nemenný ako každú chvíľku
inak meniť svoje názory a dostať prezývku „farizej“. Radšej byť preto s
jazvami, ale mať svoju tvár a chrbtovú kosť, ako byť vietor na všetky strany
a zohnuť sa podľa toho, ako sa komu páči.
NEBUĎ NAHNEVANÝ!
NEBUĎ HLADNÝ !
NEBUĎ UNAVENÝ!
NEBUĎ OSAMELÝ!