Báseň

ă 1998, Peter Bunda pre CPLDZ

Jak je to vlastne so mnou?!
Pre pocit a blaženosť netrápi ma to,
čo to robí s mamou.
Priatelia, láska, drogy, nežnosť?
Všetko je preč.
Čo zapríčinilo to? “nestratilo reč”,
stále mi dohovára ...
Prečo svet predo mnou dvere zatvára?

Jedného priateľa mám len,
zrazu nepriateľ sa z neho stáva.
Nočná mora prichádza, a nie krásny sen,
peniaze!
Priateľ cestu ku mne hľadá,
no ja šancu nedám mu nikdy,
stal som sa človekom
a to navždy.

Názov týmto vetám neviem dať,
už len toto povedať:   Tým, čo o tom neviete,
                                 neskúšajte to,
                                 a ľuďmi zostaňte.

A zrkadlá mojej osoby,
staňte sa aj Vy ľuďmi a hociako by Vám bolo, keby!
vydržte a prestaňte byť
                                                 N a r k o m a n m i !