Z denníka alkoholika ...

ă 1998, CPLDZ, spracovala Mgr. Ivana Szemzö

21.5.19..

Veľmi zaujímavý deň. Prvýkrát sa stalo, že by ma niekto zdolal vlastnými zbraňami. Doktorovi sa to podarilo. Nech som sa snažil o čokoľvek, vždy ma dostal tam, kde som nechcel byť ja. Nabudúce zo mňa dostane aj to, čo sám neviem. Som zvedavý len na to, ako dlho mu to bude trvať. Mal pravdu! Či chcem abstinovať, ani sám neviem. Plánoval som to, ale zadné dvierka som si nechal otvorené. Doteraz si myslím, že úplná abstinencia je čosi neprirodzené. Vedel som, čo ma čaká, ak ju poruším, no dúfal som, že si to ustrážim a postupne sa k nej dopracujem s občasným porušením (Teória čiastočnej gravidity). Je to nezmysel, no vyskúšal som to. Výsledok dopadol ako som očakával, no zároveň som očakával opak.
Neobesím sa kvôli tomu. Z toho som dávno vyrástol a teraz by som tým ublížil iba jedinému človeku, ktorému na mne záleží. Táto liečba mi pripadá ako len príprava na tú pravú liečbu. S jednou z mála charakteristík o mne, s ktorou súhlasím je tá, že som tvrdá hlava. Ako skutočne uvažujem, nevie asi nik. Vďaka tej tvrdosti sa mi snáď podarí presvedčiť sám seba, že to čo tu so mnou robia, robia pre moje dobro.

 

22.5.19..

Pekne upršaný deň. Keby nebolo telocvične, tak prebehne kľudne a zaujímavo. Dozvedel som sa dačo nové o mojom prvom pobyte tu. Vraj som si spájal realitu s vymysleným. Neviem, treba si to overiť. Neviem prečo som si tak obľúbil alkohol. Ešte aj iným som radil, aby to s ním nepreháňali, že dopadnú zle. Nakoniec som dopadol horšie ako oni. Až nedávno mi napadlo, že som v ňom hľadal únik pred strachom. Predtým by som aj dnešok riešil takisto. Tu nemôžem, ukľudňujem sa omnoho pomalšie. Na izbe je dnes pokoj, no TV reve naplno. (Možno sa mi to len zdá ?). Snažím sa na nič nemyslieť, no nejde to. Zdá sa mi, že sa všetko rúca, no nie fyzicky. Dostal som sa akokeby do víru, takmer do jeho stredu. V ňom je pokoj, no konečný. Viem, že sa musím pokúsiť znova sa dostať mimo. Musí sa mi to podariť. Nechcem, aby o mne ktokoľvek povedal: „ upil sa „.
Asi mi k tomu veľa nechýbalo. No prečo k tomu došlo? Dlho som bol bežným konzumentom a zrazu sa vo mne niečo zlomilo. Vedel som, že začal piť nadmieru, no nič som voči tomu nerobil. To, že som sa neupil, nemožno pripísať mne. Možno tu sa mi podarí naučiť sa dívať na život tak, aby sa aj mne zapáčil a neprežíval ho len vďaka únikom v alkohole.