Nezávislosť

LIST PRE TEBA Nechci odstúpiť životu. Dovoliť mu, aby Ťa unášal ako búrlivá rieka unáša loďku s námorníkom, ktorý zabudol pozrieť sa na oblohu, než šiel na vodu. Prijmi veci, ktoré Ťa tlačia. Tak ako niektorí ľudia, ktorí neustále kritizujú tých druhých a pritom vôbec nevidia sami seba. Nezabudni na ráno, ktoré môže byť krásnym začiatkom nového dňa , pokiaľ sa pre to rozhodneš. Dovoľ Človeku aby Ti ukázal Cestu. Tak ako Severka vedie po nociach zblúdilých pocestných, ktorí sa bezpečne vrátia do svojho stanu. Oddýchni si od beznádeje, tak ako sa unavený muž pozrie na dieťa. Nemaj strach z ostatných ľudí, možno sa oni boja Teba. A to nie je strach, ale týranie Tvojho sveta. Neboj sa seba, lebo len Ty môžeš preraziť ten kruh samoty, ktorá je spojená s pocitom, že ťa nikto nemá rád. Čo s tým? "Najprv začneme stavať strom..." To povedalo 9 ročné dieťa. Hej. Ja len dodávam. Maj ho v srdci a občas sa len tak pozri na tie ostatné, v lese. Znášajú búrku, sneh i ostré slnko a tiež príjemný vánok a hladenie lúčov. Stoja pevne a rastú. Ty môžeš ešte viac. Môžeš tvoriť. Tvoriť seba a svoj Život. Veľa šťastia Zdenka, / študentka 4. r. liečebnej pedagogiky/. Prach Táto báseň nie je krásna možno trochu vážna možno trochu tŕnistá ale celkom isto neistá a dozaista nečistá. A keď ťa po nej trocha zaziabe a budeš z nej debil a mať strach tak to si práve na stope to je ten správny postoj, správny smer moja báseň má meno prach. Chodím po ulici špinavého mesta a sú mi ukradnuté všetky predpisy, zákony a šialené gestá! mám to už v palici, vieš?! poznám všetky tie miesta stojíš tam pri dverách trochu chladu a sucha na perách a až sa tie dvere otvoria starého domu podkrovia ten pravý vchod do záhrobia, povieš ?! i keď máš dušu prázdnu a rozhovory vtedy viaznu zarobil som, žiadne strachy v bulovke ma tlačia prachy odchádzaš a v ruke zvieraš obálku už máš však všetko na háku a aby si nezradil dílera máš hubu na zámku. Myšlienky ti horia hlavou, žiadny efekt, je to perfekt ale nedbáš a nemáš starosť o mamku ani netušíš ako sa jej práve vodí ale tebe je hej, tebe sa chodí máš heroín, čo na tom, že škodí máš heroín, veď v dlani ho cítiš máš heroín, veď v dlani ho hreješ máš heroín, veď ho vidíš a ty tak máš, čo si chcel a tak sa za chrbtom celému svetu smeješ, cha,chach! nemusíš mať už strach veď máš prach - tú vstupenku do pekla a ani sám netušíš aký je to krach - keď spravil hrdinu z nemehla... ŠAŇO Leišan Na zemi žije malý lesný škriatok Leišan. Jeho príbeh je plný zmien, hľadania. Vyrozprávam vám jeho príbeh, v ktorom naučil čo je žiť, poznať a dať, prijať a trpieť. Narodil sa v útulnej izbe v dutine starého duba. Mal dvoch súrodencov a šikovného otca. Ten opatroval malé sadenice stromov. Mama zbierala a pripravovala bylinky pre zvieratá, ostatných škriatkov v lese. Liečila im bolesti, zranené nohy, oslepené oči... Leišan vyrastal ako každé iné škriatkovské dieťa. Mal aj povinnosti - zbieral semienka, utieral lupene kvetov, nosil med od včielok, polieval výhonky liečivých kvetov. Učilo sa rozpoznávať dobré a škodlivé rastliny, triedil oriešky pre veveričky na zimu. Mal i kamarátov- tichého Rýdzika, zvedavého škriatka Jonatána, niekedy hádavú škriatku Korienku. Na Leišanovi bolo niečo zvláštne. Napriek tomu, že si rozumel s inými, bol zdravý, ale nebol šťastný. S kamarátmi sa hral, ale nebavilo ho to. Najradšej bol sám, vtedy si sadol na veľký okrúhly kameň pri potoku a sníval. Aké by to bolo - keby - mal bohatstvo, krídla, veľkú silu, vplyvných rodičov, keby nemusel nič robiť, nemusel sa prispôsobovať, keby bol všemocný. Rád sa nechal unášať predstavami. Mal pocit, že tomuto svetu niečo chýba. Možno ani nevedel čo, ale už ho to nebavilo. Do batôžka si dal pár orieškov, krajce chleba, hrudku peľového syra a odišiel. Bez rozlúčenia. Hľadal. Hľadal oživenie svojich dní. Bol netrpezlivý, ponúkali sa mu vo svete mnohé veci. Vedel rozoznať dobro od zla, ale teraz chcel vyskúšať všetko. Pil rosu zo všetkých kvetov, spal pri osích hniezdach- vtedy ho tešilo, že je hrdina / v noci však od strachu oči nezatvoril Naplno sa oddával kúpaniu v kalichu blúdivky pálivej Nevadilo mu, že má celé telo popálené. Bol rád, že robí konečne niečo iné.. Za pár dní sa ráno zobudil a všimol si, že je slabý, ubolený, hladný. Pýtal sa sám seba , kam ísť, aj tak zatiaľ nič nenašiel. Cestou sa mu prihovárali slnečnice, no Leišan ich odmietol Pristavovali sa pri ňom chrobáci, ponúkali mu pomoc. Leišanovi to však vadilo. Všetkých videl ako kontrolujúcich. Nevidel, že sa cestou nič nenaučil, neoveril si nič zo svojich predstáv. Vybral sa ďalej. Po dňoch putovania vstúpil do lesa, ktorý nepoznal. Nevedel rozlíšiť druh stromov, bylín. Všetko bolo iné. V strede lesa bol prameň. Zaváňal sladkosťou. Bál sa. Napil sa, cítil sa výborne. Konečne!!! Stromy boli zrazu krásne, prestal sa báť, bol šťastný. Bol sám a to mu vyhovovalo. Bol sám pre seba. Pil z prameňa každý deň, nič iné nepotreboval. Prestal si hľadať obživu, prestal myslieť, túžiť, sniť. Bolo mu dobre. Nič nového už vedieť nechcel, nič nebolo zaujímavé. Dôležitý už nebol ani sám pre seba.. Neotváral oči, dýchal pomaly, slabo. Srdiečko bolo otrávené. Držalo ho v činnosti len to, že škriatkovia zo Starého duba ho celý čas hľadali. Zvolali všetkých a pátrali. Leišan nevedel čo sa deje. Stromy okolo neho boli sivé, prameň zapáchal. Prvýkrát pocítil, že mu hrozí smrť. Nevedel sa pohnúť. Jediné čo vedel, bolo to, že sa musí napiť aby podržal telo. Bál sa. Našiel ho ďateľ, ktorý sa vyznal v lesoch, poradili mu slnečnice. Vyložil ho na chrbát, bezvládneho, ticho tlčúceho. Doma bolo Leišanovi ešte horšie. Nič ho nebavilo, všetko bolo pre neho zbytočné. Po čase sa začal zaujímať o nové veci, o to, ako vyrástli stromy, ktoré vysadil. Slávik mu spieval, cikáda hrávala Kamaráti ho brali na výlety, pomáhal doma. Začal strihať stromy, nosil včielkam vedrá s vodou. Zmenilo sa veľa v ňom, v jeho očiach, srdci. Vnímal všetky tie obyčajné veci plnými dúškami. Vnímal všetkých tých obyčajných škriatkov ako nezastúpiteľných a ozajstných. Zistil, že bez tohto sveta sa nedá žiť. DANA Bumerang Tac, tac zo stropu kvapol na mňa niekoho pot všetci hopskali neustále do mňa niekto drgal možno sa len snažili prejsť okolo, ale všetci okolo hopskali, ale ani to nezvládli tac, tac počula som to v každom miestočku svojho tela chcela som aspoň jednu časť zabedniť a nechať v nej tieto nevyšlo mi to znovu na mňa kvapol pot vyšla som z pohyblivého hopskania v teple, vošla som do pohyblivého hopskania v zime - tu pot nekvapkal tac, tac dívala som sa na výstavu tvári a tiel a ráno ma oči boleli z toľkého pozerania tac, tac Eva ma zobrala na ruku a viedla tromi odlišnými oblasťami menilo sa len množstvo potu na telách a strope všetko ostatné bolo rovnaké tac, tac rovnakí štýlací, rovnaké hopskanie a niektoré oči boli tiež rovnaké kmital sa mi obraz pred tvárou viedla ma dosť rýchlo, ale zato pomerne šikovne zdalo sa mi, že sme plávali hopskajúcim davom, ktorý nevedel plávať vyšli sme hore na plošinku tac, tac v podstate každý jeden mal možnosť vybrať si účes, oblečenie, štýl hudby, pohyby každý jeden mal možnosť byť jedinečný tac, tac boli rovnaké ako výrobky na pohyblivom páse v továrni na ktoré pozeral DJ smiala som sa všade bolo tac, tac Jana V. Život či smrť ? Načo sa človek narodí? Aby mal večné útrapy? Bolesti hlavy, nôh a rúk, nevie kam skôr má sa hnúť. Prežije život aby ho spoznal celkom sám a keď už vari všetko vie, pomaly.. na cestu smrti - príde. Boh dal do vienka ľuďom život, aby ho žili, no nie preto, aby sa dobrovoľne ničili. Osud si človek nevyberá. Ani zmeniť sa nedá. Cestu života si vybrať môže, no ak nieje bohom určená bude skôr, či neskôr zmenená. Osud sa zmeniť vlastne nedá! Môžeš si ho pozmeniť, ale iba v určitých chvíľach. Ak bude Bohom schválená. Život je boj a musíš bojovať ak chceš žiť. Nie podľa predstavy ktorú máš, ale kvôli zákonu, ktorý vôbec nepoznáš. Na svete je toľko záhad. Otázok, na ktoré nie sú odpovede. Mám ich na jazyku také množstvá. Kde mám hľadať odpoveď? Mala som život veľmi dobrý, a práve preto som si ho zničila. Bolo to ľahké. Až veľmi ľahké. Ale viete aké ťažké je sa k tomu dobrému aspoň priblížiť? Ale myslím si, že všetko čo je na svete dobré oplatí sa za tým ísť i cez tú najhoršiu cestu. Cestu krivú, kamenistú, celkom sám. Ale viete čo ma ženie dopredu? Že raz sa na tej ceste ocitnem znova. Doteraz som pre to nerobila ani minimum. Rada sa ľutujem, pripomínam si zlú minulosť. Nie? Nie je chyba, že si pripomínam zlú minulosť, ale z minulosti sa žiť nedá. Takže by som si nemala pripomínať ani zlú, ale ani tú dobrú. Treba hľadieť dopredu. Žiť teraz a podľa seba. Nie tak ako by to mama, či iná osoba chcela. Boh dal život, tak ho ži. Nenič si ho dobrovoľne. Toľko ľudí by žiť chcelo a namôže, no nie z vlastnej viny. Boja sa smrti? Myslíte si? Ja som sa jej nebála. Veď denno-denne som si s ňou ruky podávala. Vtedy to bolo pre mňa príjemné žiť a pritom v blízkosti smrti. A teraz? Smrť? Bojím sa jej? Asi hej. Niekedy si myslím, že by to bolo vykúpenie, keby som zomrela. Nie kvôli sebe. Ale, aby som sa neprizerala ako ničím svojich rodičov, babku a hlavne brata. Ale zomrieť chcú len zbabelci. Uniknúť pred nástrahami života. Som silná. A žiť budem a chcem. Dúfam, že mi tá viera vydrží do konca môjho života. Petra H. Ráno radšej začnem od začiatku Včera večer vypol prúd zhaslo svetlo zostala len tma. Tak som škrtla o krabičku zápalkou a malý plameň mi pomohol zapáliť sviečku. Za chvíľu začal stekať roztopený vosk - ako keď slzy dobe tvárou tečú. Pomaly bola skoro polnoc a únava mi kázala ísť spať. Tak sľúbila som, že minulosť už nechám tak. A ráno radšej začnem od začiatku. Adela Niekoľko slov záverom... Niekedy v roku 1965 vyšla v Prahe kniha budúceho nositeľa Nobelovej ceny (z roku 1970), anglického spisovateľa SAMUELA BECKETTA, ktorá sa volala Novely a texty pro nic. V roku 1977 vyšlo prvé číslo NEZÁVISLOSTI, našej i Vašej NEZÁVISLOSTI a odvtedy ich vyšlo niekoľko desiatok... , každé je plné textov ( väčšinou Vašich textov ), textov pre niečo a za niečo. Je pravdepodobné, že každé číslo NEZÁVISLOSTI prečíta 3 - 5 tisíc ľudí. Vás, pacientov CPLDZ v Bratislave, Vašich kamarátov, príbuzných, známych a v neposlednom rade i tých ľudí, ktorí sa možno stanú pacientami centra (niektorí už o tom i vedia, niektorí o tom ešte nevedia). A pre všetkých tých, ktorí čítajú NEZÁVISLOSŤ, je informácia o tom, že rozbiehame v našom centre programy i pre závislých ( alebo tých, ktorí majú problémy) od psychostimulancií a halucinogénov a ich kombinácií s ostatnými závislosťami. Takže, dajte túto informáciu ďalej, nech sa dobré správy šíria aspoň tak rýchlo, ako zlé... - bližšie informácie o programoch získate od pracovníkov centra. No a nie v poslednom rade Vám prajeme pekné a pokiaľ možno pokojné Veľkonočné sviatky, nech sú tiež časom rozhodnutia... PaedDr. Hroznata Živný