Oblak:  BEŽ

bezcitnosť
nepochopenie
odcudzenie
púšť neľudskosti
s mihotajúcimi sa
obrázkami
zázrakov

Rodičia nie sú zásadne pre nič
ani proti ani za
beznádej je všedná ako vzduch
nič mimoriadne
cítime ju stále
nebolí
len je tu s nami

hráme podľa scenára tejto doby
svoju úlohu feťákov, štoferov,
zabudnutých detí ...
hráme najlepšie ako vieme
ako všetci ostatní
a ako všetci ostatní
občas sa to pokúšame zmeniť

Smutno
tak smutno
dážď, chabé svelá lámp
chvíľami sa mi chce plakať
usmievam sa a milujem svoje psy
tak slobodné, šťastné, bezprostredné, milujúce
pri nich nie sú žiadne
otázky a pochybnosti
je úplne presne dané
čo mám robiť
Tak smutno
opusteno
kráča sa v daždi a vetre
Jeseň
tak prázdno, ťažko
čosi vo mne rastie
ako bude vyzerať budúcnosť
na mne málo záleží
lebo ja nechávam sa len unášať prúdom

Hľadaj v sebe samú seba
len tam môžeš objaviť
stratené svetielka
duševných síl