Oblak:  BiLLa

s maminou
s absťákom
na nákupoch
vysokánske regále
farebné a preplnené
vydýchaný ťažký vzduch
ľudia a košíky
žlté plášte
"chceš dačo?"
"nie"
vygrcať sa možno
chcem, aby sa prestala
točiť hlava
aby prestala
bolieť
ten divný pot
tá divná zima
tie divné chute na sladké
zobereme žrádlo pre psy
usmievam sa
rozprávame sa
nasadáme do auta
a konečne ideme domov
otvorím poriadne okno
a som len rada,
že je to preč
obchod
ľudia
nedýchateľný vzduch

Štof si hľadá cestičku
každým novým výmyslom ako žiť
ticho čaká na svoj čas
ticho sa pripomína
ticho vždy dostane svoje
ja mu to dovoľujem
povoľujem
podvoľujem sa
jeho tichej vôli, túžbe
lebo on je ja
je vo mne
sme spolu
hádky
hrátky
milovanie
sebecká a hnusná láska
ako každá iná

Nemení sa
mení teba
po čase stráca všetko sladké
zostáva čas stále viac na trpké spomienky
výbuchy zlosti
nervózne čakanie
strácanie stále ďalších ľudí
priateľov
dôvery, viery v čosi

Moja Matka
to je maska
rozsypávajúca sa troska
hŕstka nervov
divadlo
aj ja mám na tom svoj podiel
ale bola taká dávno predtým
uväznená, zviazaná
debil, šialenec, psychopat
trochu hysterka
miluje
zachraňuje
platí
rozprávam sa s ňou
klamem ju
nenávidím
aj mám rada
platí
stará sa
je so mnou
posledná, jediná, spoľahlivá
s bytom, kúpeľňou,
plnou chladničkou
čaká
trápi sa
nechápe

štof
je sladký ako med
rozlieva sa ti v tele
zaplavuje tvoju dušu
jemne a ticho
krúži si v hlave
miluje
nežný, chápajúci
zbozkáva ťa celú
porozumie
hladí
nič ťa nebolí
a duša je taká ľahká
zakvitnutý kvet
hodvábne lupene
omamujúca vôňa
a zvláštne svetlo
z neho ide
preniká
teplé, útulné, intímne, matné
svetlo
dotyky
hudba
láska aj nenávisť

nechcem sa rozpadnúť v nikoho rukách
nevzdám sa
hádka s rodičmi pomáha
konečne sa dejú tie
staré známe veci
opäť viem, čo nechcem
záleží už len na tom ako veľmi nechcem
a čo preto spravím
navzdory vám všetkým
všetkému čo som posrala
a mohla spraviť lepšie
pôjdem ďalej stále ďalej
za svetlom vo svojej duši
cez slzy, bolesť, smútok
nájdem to, čo hľadám
znovu uverím
nechem umrieť v tomto meste
nechcem umrieť v žiadnom meste
nechcem umrieť
aj keď si dnes opäť šlehnem

zbavím sa vecí, rečí, priateľov
zvlečiem zo seba hadiu kožu
umriem a znovu sa narodím
žiadne blbé bezduché zúfalstvo
hnev
zlé slová
podráždenosť
a zlosť
viac lásky, viac svetla
nie len prítmie a plač
ozajstná radosť
ozajstný smiech
ozajstný vietor
ozajstný beh

k zúfalstvu ma doháňajú túžby po čomsi
príliš hlbokom a čistom
čo už možno dávno umrelo
stratilo sa
je príliš vysoko a ďaleko
zabudnuté
opustené
na dne a špinavé

pole
a zbesilý vietor
ležíme na zemi
hľadáme cestu
a mraky šinú si to po oblohe

Už všetko ide spať
slnečnice v mŕtvych radoch
so sklonenými hlavami
stratili všetko čo mali
dali všetko čo mali
leto je preč
mrtvé rady - cintorín
hnedé pokojné hľadia k zemi
a mne sa zdajú tak smutné
tak nešťastné
ako naše vysušené
bezvládne duše
stoja a čakajú
len ticho čakajú
na sneh, zimu a mráz
na koniec
a pritom je to prirodzené
vyrovnané
pokojné
a krásne
prídu zas
len sa mi zdá, že to krátke leto
tu bolo len pre nás
slnečné
ospalé
teplučké
naše
krátke a na konci plač a dážď
a sivá obloha
a zima a sneh
a spánok
a koniec
sladký, nešťastný koniec
nezmyselnosť
nečaká
nepočká
zoberie nás so sebou
mútne vody
a spodné prúdy

tá tma
nejde dnu ani von
zasekla sa vo mne
a nedá sa ani vykričať
vyplakať
vypovedať
svetlo s ňou odmieta bojovať
akoby umrela
a leží a hnije vo mne tma

Rakovina duše
nás kúše

Jediné čo mi chýba je cigareta
nič iné ma nebaví
pomaly ma prestáva baviť sex
prestáva ma baviť rozprávanie sa
prestáva ma baviť opakovať
stále tie isté vety,
ktorým stále menej verím
neoklamem to čierne prázdno
čo mi sedí v duši
je tam
skrčené na stoličke
v prázdnej špinavej holej izbe
nemôže odísť
nespí a neje
len sedí a zazerá
má veľké oči
žiadne ústa - mlčí
má ťažké ešte čiernejšie srdce
a nevládze
vstať a odísť s ním
a tak je tu
ešte stále
akoby navždy
a ja mám len chuť na cigu
na tmu
trochu chladu
hry na lásku
hry na úsmevy, na šťastie
na to, že raz to bude lepšie
akoby nikto nikomu neveril
a nikto nikoho nemal rád
akoby sa nikto nevedel obetoveňať
akoby sa všetci čohosi báli

stratila sa
zabudla som ju niekde
stáva sa
ukradli ju?
ušla?
v každom prípade tu nie je
a teraz odchádzajú aj všetci
ostatní, všetko ostatné
čo nosila som v sebe
pre prípad núdze
pre chvíle nepochopenia
samoty
odsúdenia
keď bez pomoci iných
liečiš sa sám

Divno
keď ti je divno v živote
dáš si štof
keď ti je divno zo štofu
dáš si štof
a potom je opäť divno v živote
a opäť si dáš štof
a znovu je divno zo štofu
a ešte divnejší je život
a divný je aj štof
a divný si aj ty
a divní sú aj ľudia okolo
aj celý svet