tvoj hlučný smiech mizne v diaľke
aj tvoje objemné telo
aj tvoj úsmev
a tak často sfetované očičká
Liečim sa
desne pomaly
Lúčim sa
ticho smutne
Som unavená, vyšťavená
neviem mať úprimne rada
ani úprimne cítiť bolesť
už len strach
a sebaľútosť
zostáva vo mne
zbabelí priatelia
štofárskeho príživníkaHluché
Tupé
Prázdno
Nemysliace
Príjma pocity a nič
Sú to zástupy ľudí
ktorí kráčajú za mnou
Nekričia, nevolajú
vlečú sa za mnou
A on je na čele
W dávno odišiel
otočil sa
miluje ma
a kráča preč dúfam
ale Marek tam stojí
so svojimi typickými gestami
smiechom
chôdzou
je tu
občas sa na mňa pozre
zazre
je tu
smutný
plazí sa životom
ku smrti
Pozná všetkých a všetko
a nenávidí to
ničí ho to
odsúdený
KÝM?
A ZA ČO?
je tu
štof mi ho ponúka
využíva
zneužíva
trpím tým ja aj on
dostal nás všetkých
a bolí to
v tme
a ešte k tomu aj slepí
na miestach, kde sa nedá nájsť vôbec nič
Len ďalšia tma
bojím sa
vidím ťa
akoby mi dakto premietal film
ukazoval fotky
Bože, nič nevraví
a to je ešte horšie
Keď prehovorí
som mŕtvaChcem bežať
a bežať
do lesov
pri vode
po lístí
pod stromami
a oblakmi
keď prší
a fúka vietor
bežať cez ten chlad
a v sebe cítiť teplo
a svetlo
aby mohol silnieť
môj kvet
aby mohol rásť
a možno raz zakvitnúť
chcem žiť