Oblak:  Ako sa máš?

Ako sa máš?

Najhošie ako sa len dá.

Všetko prichádza a odchádza.

Stráca sa do nenávratna

 

a necháva ťa stáť

kdesi v uliciach

bez koruny

 

bez teplého miestečka,

kde by sa dalo vyspať

bez svojej somráckej taštičky

s výbavičkou poetického bezdomovca

Okradli ma

 

a už nie som ani naštvaná

Umrel si,

ale ja som premanentne

 

smútiaca nad mŕtvymi

a už neplačem

Tu je to normálne

tu je to prirodzené

 

tu medzi feťákmi

Umierajú mladí

klamú a kradnú

Oklamaná, okradnutá

 

ale živá

Neveria

 

neveria, že sa to dá zmeniť

neverila som tomu ani ja

 

preto som chcela umrieť

Najspodnejšie vrstva spoločnosti

na čom nám záleží

a čo by sme chceli

Bývať bez rodičov a robiť muziku

Bývať sama a robiť všetko, čo ma baví

Je to tak

 

ľudia sú bastardi a svine

Najprv sa mi zdali všetci taký krásny

pomáhali mi

 

mala som kde spať

mala som tú svoju prázdnu

 

vymetenú hlavičku

plnú netušených plánov

a nádejí

zahalených, netušených

 

ale dýchajúcich životom

na ktorý sa tešili

Pozitívny úsmev na perách

a svetlo v duši

 

takto by nemal vyzerať

zničený feťák

a bezdomovec

 

možno aj. preto sa to stalo

Ďalšie nešťastie a smrť

Nebaví ma večne sa vzdávať

Klesať na dno

a pozerať nemým rybám do tvárí