Život, zdá sa odkvitá
ženie sa ďaľej
každým dňom
márne sa pokúšaš
oklamať čas
keď bežíš aj ty v ňom.
Starnutie prichádza pomaly,
každučkou sekundou,
ale tú predošlú už nikdy,
nevrátiš spať,
Spomínaš a snívaš,
ovocie minulosti je za tebou
a brány budúcna
nevedomky otváraš
Nakukneš pohľadom zvedavým
tá stará brána vŕzga,
a závany nového vetra,
rozfúkajú ti vlasy.
Chceš cúvnuť, utiecť,
no dvere sú už zavreté,
môžeš ísť len vpred.