Ako vyzerá smrť?
Je ozaj taká strašná
alebo má nevinnú tvár?
Vlastne sa s ňou raz
každý zoznámi,
starec aj dieťa,
ona si nevyberá,
za radom kosí životy.
Neboj sa jej,
zasmej sa,hoci máš stach,
možno prežijú odvážni,
nebude z nich prach.
A možno je život večný,
len prejdeš do iného sveta,
kde je len dobro a láska,
zabudneš na chmáry,
problémy a hlúpe starosti.
Tam ťa prijmú medzi seba...
Čo na tom,že si škaredý,
že nemáš nohy,
či v mozgu ti občas niečo zapraští?
Tam sa debilita stráca,
to iba tu na nej záleží.
Nemusíš byť boháčom,
misskou Ameriky,
úplne stačí maličkosť,
že si tvor živý,
cítiš, dokážeš plakať,
smiať sa a lúbiť.
Tam spoznáš krásu,
čo tu tak veľmi chýba...