Veľa dní je za nami
hodiny letia ako splašené kone.
Stojím a vidím im len kopytá
a prach mi oslepil oči.
Rýchlik okolo mňa preletel
a vzal mi všetko, čo som mala.
Spomienky, pamäť, moja vlastná identita
všetko je preč
zatratené v ďalekom neznáme.
Zem sa otvára a Satan sa mi smeje do očí.
”Pôjdeš so mnou”, vraví neznámy hlas z temnôt.
nebo sa sfarbilo do červena
a slnko si z lúčov tká záchrannú sieť.
Zo zeme šľahajú plamene
a cudzie ruky ma chcú stiahnuť so sebou.
Hroby mŕtvych sa otvárajú a žiadajú si ďalšie obete.
Posledný slávik svoju pieseň dospieval
a padol na zem mŕtvy.
Sen
Toto nie je skutočnosť.
Zaspala som v záhone ruží
a vietor rozfúkal závoje.
Pramienok slaných sĺz
dodal život všetkému navôkol.
Osud
Necítim sa byť
zodpovedná
za svoj osud, lebo
on aj tak nie je
taký aký
by som si
želala.
Je ku mne
krutý.
Možno ho dám
vydražiť
a kúpim si
v bazáre
nový.
A ráno skončím
unavená
v špinavom snehu
a zabalená
do igelitu
aby mi nebola
zima.
Raz som ťa našla publikované – DOTYKY 98
v udupanej tráve
motýlie krídla
vo vlasoch
a lupene ruží
na tvojom
tele
potom si si
zobral veci
usmial sa
a odišiel.
Čierne mesto
a všetko sa mi točí
pred očami
smútok už nebolí
a ráno vyjde
nové slnko
o ktoré už nemáš
záujem.
Je koniec.
Skončila posledná
hra o záchranu
úbohého života.
Všetko sa točí
vo víre
zúfalstva.