Strieborná noc !!
Som ja jediný kto Ťa velebí ?
Som Tvojim jediným synom ?
Chválim Tvoju farebnosť
Hudbu Tvojich orchestrov
Temné dunenie vodopádov
Ty ma robíš šťastným,
keď v Tebe zabúdam na iné.
Tvoje božské lúče mnou prenikajú
V Tebe je ozvena dávnych vekov
Staroveký Satyr vypiskuje ódu na noc
v temnej húštine mračien
Nocou ožívajú bájne tvory našej fantázie,
naberajú tvar, hmotnosť& silu.
Temná priateľka mi hladí vlasy,
uchýli ma k sebe.
Stávam sa ňou &
ona mojim telom & dušou
Míňajte svoju silu v noci
Mrhajte svoje dary pre noc
Nepremrháte !!
Kto bol ten, čo Ťa zatratil ?
Kto bol ten, čo ťa zjazvil ?
Ten, ktorý ťa znásilnil v prachu povier
& odhodil do ríše strachu ?
Ty si tá na ktorú nezabúdame.
Tichý piesčitý breh, ryby v pozore.
Pod dohľadom noci sa válam po bahne,
oblizovaný vlnami.
Detský & šialený.
Bubienky & píšťaly v ďiaľke
Sprievod prichádza.
Záhrada a kríže.
Uvítam ich u mňa v altánku
Bez obáv, predsudkov, bez spánku
Plávajúc s ľahkosťou vo vánku,
okolo steny porastenej viničom.
Spievajte ódy na Striebornú Noc !!