Mal som trinásť, keď som začal experimentovať s drogami. Chodil som na druhý stupeň základnej školy a bál som sa marihuany. Bolo to preto, lebo to bola zakázaná droga a veľa som už počul o tom, ako sa dá z drog zblbnúť. Nevedel som, či to zvládnem. Jediným dôvodom prečo som užil marihuanu, bol nátlak mojich rovesníkov a to, čo o tom rozprávali všetci moji priatelia.
Keď som ju prvýkrát užil, bolo nás deväť a poskladali sme sa po sedemdesiat päť centov, aby sme si kúpili zopár marihuanových cigariet. Minuli sme na to peniaze na obed. Potom sme šli do lesa a cigarety sme vyfajčili. Zapôsobilo to na mňa tak, že som sa veľmi smial. Všetko sa mi zdalo smiešne - čo povedal jeden chalan o našom telocvikárovi, alebo o niektorom škaredom dievčati. Všetci sme sa smiali a zabávali.
Týmto zmizol môj strach. Keď som v ten večer prišiel domov, povedal som si: "Fajn! Spravil si to! A zvládol si to!"
Po tejto skúsenosti som začal odvážnejšie experimentovať s drogami. Čím viac som experimentoval, tým viac to budovalo moje ego. Čoskoro som si povedal: "Viem zvládnuť všetko." A začal som užívať drogy veľmi agresívne.