Môj otec je vojak a pár rokov sme žili v zahraničí v Európe. Keď sme
sa vrátili do Štátov, mal som trinásť a všetky tunajšie deti fajčili marihuanu.
Pamätám sa, že keď som prvýkrát vyskúšal trávu, vôbec som "nevzlietol".
Necítil som vôbec nič. Povedal som si: "Nebudem už viackrát fajčiť, pretože
to na mňa nepôsobí." Ale o pár dní neskôr sa ma jeden chalan z nášho futbalového
družstva spýtal, či sa nechcem nadrogovať. Povedal som, samozrejme, že
áno. Chcel som, aby ma títo chalani prijali medzi
seba, a tak som šiel von a zafajčil som si s nimi. Tentokrát som
sa skutočne nadrogoval. Veľmi som sa smial a cítil som sa fakt dobre. Akoby
sa mi v hlave rozsvietilo. Pomyslel som si: "Ou, tak toto je ten pocit,
o ktorom všetci toľko rozprávajú. Tak pre toto sa ľudia tak radi nadrogujú."
Po tomto som začal fajčiť marišu stále. Zistil som, že je oveľa ľahšie
fajčiť marišu, ako piť, pretože mariša sa dá oveľa ľahšie ukryť a dá sa
aj ľahšie k nej dostať. Tu neplatí také akože "byť neplnoletý"*. Nemusíte
mať občiansky, keď si chcete kúpiť trávu alebo hašiš a je dostupná všade
- v škole, v obchodnom dome, v telocvični, na koncerte, v parku. Všade.
Stačí sa len trochu potĺkať.
Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .