Aj keď som policajtom v Spojených štátoch, narodil som sa v Kolumbii. Odišiel som odtiaľ, ale ešte tam chodievam. Ľudia v Spojených štátoch si len ťažko vedia predstaviť, koľko chudoby je v Južnej a Strednej Amerike a ako to vplýva na obchod s drogami.
    Keby ste išli v Kolumbii do malého puebla a prešli sa po uliciach, videli by ste, v akých otrasných chatrčiach tam ľudia žijú. Nie je v nich žiadna kanalizácia, ani tečúca voda. Videli by ste ľudí vyhladovaných na smrť. Ľudí vychudnutých od nedostatku jedla. Videli by ste aj veľa detí, pretože tam nie je žiadna antikoncepcia.
    Keď tam človek ráno vstane, nemá sa na čo tešiť. Ale má deti a tie treba nakŕmiť. Na raňajky má možno trochu suchárov a trochu mlieka - alebo čokoľvek, čo vyžobral deň predtým. Vezme tú trochu mlieka a rozdelí ju medzi svojich päť detí. Každé z nich dostane štvrť pohára mlieka. Ale to nestačí na zaplnenie ich žalúdkov. Tak zoberie pohár, doplní ho vodou a to im dá. Pre tieto deti sú toto raňajky.
    Irónia je, že ľudia, ktorých som v Spojených štátoch zatkol - púhe mulice prenášajúce kokaín cez hranice - boli zväčša len chudobní vidiečania bez domova, ktorí pochádzajú z takýchto zbedačených pomerov. Vždy som sa s nimi zhováral. Vedel som, aký majú život. V Kolumbii nie je ani lístkový systém na potraviny. Žiadna sociálna starostlivosť. Je to svet, kde ľudia denne zomierajú od hladu a človek sa snaží prežiť, ako len vie. Keď potom príde do jedného z takýchto puebiel nejaký väčšie zviera od drog a začne utrácať peniaze, všetci chcú preňho pracovať. Neprekáža im, že je to obchodník s drogami alebo vrah. Nepovedia: "Tento chlap je zločinec, nechcem s ním mať nič spoločné." Povedia: "Chcem nakŕmiť svoje deti. Čo chcete, aby som pre vás urobil? Preniesť balíček odtiaľto tam? Dobre, urobím to kvôli mojim deťom. Teraz už budú moje deti môcť jesť a nie hladovať."
    Tak týchto úbohých vidiečanov posielajú do Spojených štátov, aby tam preniesli zopár kíl koksu. Keď sem takýto úbohý vidiečan príde ako mulica, nepomyslí si: "To čo robím je nezákonné. Keď ma chytia, pôjdem na pätnásť rokov do väzenia." Pomyslí si: "Za odnesenie týchto dvoch balíčkov dostanem päťsto dolárov. Moja žena a deti sa teraz najedia." Za päťsto dolárov môže živiť svoju rodinu aj šesť mesiacov.
    Zväčša sú to práve mulice, ktorých zatknú, pretože sú to oni, kto majú kokaín v rukách. Veľké zvieratá a chlapíci, ktorí na tom skutočne zarábajú, sa nikdy k drogám nepriblížia. Nikdy sa ich nedotknú.
    Keď chytím takúto úbohú mulicu z Kolumbie s piatimi kilami koksu, áno, zatknem ho. A keď sa dostanem pred súd, vypovedám, veru, proti nemu tak, že sa dostane do väzenia. Ale nemôžem povedať, že ho nenávidím. Ja ho chápem. Viem sa vžiť do toho, čo robí. Keby som ja bol v takej situácii, keby som ja žil v takej otrasnej biede, myslím, že by som tiež spravil čokoľvek, čo by bolo treba, aby som nakŕmil moje deti. Vlastne, určite by som to urobil. Riskoval by som pätnásť rokov, aby sa moje deti mohli najesť.

Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .