Prostredníctvom jedného informátora som sa dozvedel o Kubáncovi, ktorý vo svojom dome prechováva veľké množstvo kokaínu a 4 milióny dolárov v hotovosti. Tento, muž pricestoval do Miami z Mariel (prístav juhozápadne od Havany - pozn. prekladateľa) a zaradil sa do smotánky miestnych obchodníkov. Informátor sa nemohol dostať dovnútra tejto organizácie, akurát o nej vedel. Predpokladal som, že bude ťažké získať povolenie na prehliadku na základe nepodloženého tipu a že jediný spôsob, ako by som mohol získať náskok, je požiadať majiteľa domu o súhlas na prehliadku. Tento chlap mal veľký štvrťmiliónový dom a vlastnil veľmi pekný obchod s videami, takže mal popri pašovaní drog navyše aj veľmi lukratívny legálny obchod. Bolo mi tiež známe, že vlastní väčšie množstvo zbraní a je veľmi násilnícky.
Boli sme celkom úspešní pri získavaní súhlasov majiteľov na prehliadku a tak som si povedal, že to skúsim aj s týmto chlapíkom. Čert to ber! Nemáme čo stratiť. Prinajhoršom nás môže poslať dočerta.
Vždy keď niekoho žiadam o súhlas na prehliadku, použijem na to svoju taktiku. Nemôžete jednoducho prísť a povedať: "Nuž, chcem prehliadnuť váš dom. Takéto sú vaše práva. Môžem teraz začať s prehliadkou?" V prvom rade, som voči nim veľmi úprimný. Zaklopem na dvere a poviem, že som z protinarkotického a čosi práve vyšetrujem. Keď sa spýtajú "A čo chcete?", ja im odpoviem: "Rád by som sa s vami porozprával. Máte pre mňa pár minút?" Som vždy veľmi slušný a každý, či je zapletený v obchode s drogami alebo nie, sa snaží vyvolať dojem bezúhonného občana. Povedia vám: "Pomôžem vám, ako len môžem." Je v ľudskej prirodzenosti takto zareagovať. Čo je presne to, čo od nich chcem. Hneď ako otvoria dvere, položím im zopár neškodných otázok, ktoré sú postavené tak, aby so mnou súhlasili. Zmienim sa o tom, aký je drogový problém vážny a aká je pre políciu dôležitá spolupráca s občanmi. Áno, áno, so všetkým budú súhlasiť. Drogový problém je veľmi naliehavý a všetci by mali spolupracovať s políciou. Potom sa spýtam: "Máte v dome nejaké zbrane?" Obyčajne odpovedajú: "Ó, nie. Nič také nemáme. Toto je rodinný dom." Potom sa spýtam: "Máte v dome väčšiu sumu peňazí?" "Nie, nie. Myslím, že máme štyristo, či päťsto dolárov, ale viac nie. Len hotovosť na bežné výdaje." "Máte tu nejaké narkotiká?" A oni povedia: "Nie, nie. Samozrejme, že nie. Nemám vôbec žiadne narkotiká." Moja stratégia je, primeť ich k tomu, aby mi povedali, že spravia čokoľvek v boji proti zločinu a drogám a že nemajú v dome nič nelegálne. Až do tejto chvíle je situácia bezkonfliktná. Každý s každým súhlasí. A potom poviem: "Nebude vám prekážať, keď sa poobzerám po vašom dome, však?" Mám vždy so sebou formulár na súhlas, ktorý im dám prečítať a podpíšu, že rozumejú svojim právam. Toto ich vždy trošku zarazí. Pomyslia si: "Ak mu nedovolím, aby sa tu poobzeral, bude si myslieť, že niečo skrývam." Vzhľadom na spôsob, akým sme viedli konverzáciu, ľudia skoro vždy povedia: "Nie, nebude mi to prekážať. Poďte, poobzerajte sa tu." Skoro vždy podpíšu formulár na súhlas. Ak majú v dome narkotiká, pravdepodobne sú skryté a dúfajú, že ich nenájdete. Hneď ako podpíšu formulár na súhlas, poviem: "Pozrite, nechcem vám tu nič zničiť alebo rozbiť, takže radšej dovediem psa." Pes všetko "prečuchá" a nezáleží na tom, ako dobre sú drogy skryté, a tak ich obyčajne nájdeme.
Túto stratégiu som chcel použiť aj v prípade tohto chlapíka, o ktorom mi povedal môj informátor. Okolo domu zaujali svoje postavenie zálohové jednotky a ja som vykročil k vstupným dverám. Ako som kráčal, cítil som éter, ktorý sa používa na spracovanie kokaínu. Pomyslel som si: "No nazdar, začína to byť zaujímavé!"
Zaklopal som na dvere a začul som ženský hlas: "Kto je to?"
"Policajt. Chcel by som sa s vami zhovárať."
Naraz som začul, ako po dome pobehujú ľudia a hrmocú. Akoby sa tam všetci utrhli z reťaze. Nebol to dobrý pocit - stáť tam na prahu pred dverami taký sám a počúvať všetok ten zmätok. Varovali ma, že tento chlap je veľmi násilnícky a predovšetkým som vedel, že tí ľudia tam vnútri sa práve vrhajú k zbraniam. Pomyslel som si: "Teraz preletí každú sekundu dverami guľka." Ale čo som mohol robiť? Snažil som sa ostať pokojný. Počkal som minútku, potom som zaklopal opäť na dvere. "Haló. Polícia." Znovu som začul hlas tej ženy. "Nó, čo si želáte?" "Nuž," povedal som, "vyšetrujem prípad s drogami a rád by som s vami hovoril."
Potom som počul majiteľa domu, ako povedal svojej žene: "Choď, zlato. Otvor dvere pánovi policajtovi." Viete, snažil sa pôsobiť pokojne a slušne, akože sa nič nedeje. Žena povedala: "Nemôžem nájsť kľúč." A zase tam pár minút hrmotali, hľadajúc kľúč. A zatiaľ ich syn vyhadzoval zo zadného okna na poschodí kilá drog do susedného dvora. Nevedeli, že sme obkolesili dom a že policajti ho celý čas pozorujú.
Napokon otvorili vstupné dvere a ja som spustil moje zvyčajné "číslo". Primel som ich súhlasiť so mnou. Áno, áno, drogy sú hrozná vec. Nie, nie, nemáme v dome žiadne narkotiká. "Takže vám nebude prekážať, keď sa tu poobzerám." Po krátkom hmkaní a koktaní pán domu nakoniec povedal: "Nie, nebude. Prosím, poobzerajte sa." A podpísal súhlas.
Potom psovod doviedol psa. Ten zavetril čosi v jednom bielizníku v jednej zo spální na poschodí a čoskoro sme našli štyridsať štyri kíl kokaínu a štyridsať tisíc dolárov v hotovosti skrytých medzi šatstvom. Navyše policajti doniesli aj osemnásť kíl zo susedného dvora. Takže celkovo sme zabavili šesťdesiatdva kíl kokaínu a štyridsať tisíc dolárov.
A to všetko sme dostali bez povolenia na prehliadku! Jediné čo som mal, bol tip od informátora. Mnoho ľudí tomu dlho nemôže uveriť, že dokážem získať súhlas tak, že len zaklopem na dvere a požiadam o to. Hovorievajú: "Človeče, ty falšuješ podpisy." Ale nie je to pravda. Ja nepotrebujem falšovať podpisy. Celý trik je využiť ľudskú prirodzenosť ako nástroj vyšetrovania.
V tomto prípade by bolo pre toho chlapa oveľa lepšie, keby ma poslal dočerta. Keby boli chceli, mohli sa doma zabarikádovať a trošku po troške spláchnuť svoj kokaín do záchodu. Trvalo by to dosť dlho, kým by takto spláchli šesťdesiatdva kíl, ale času mali dosť. Ako policajní úradníci sme nemali legálne právo vstúpiť do domu, kým sme nedostali súhlas. Dokonca aj keby sme sa museli vrátiť, aby sme získali povolenie na prehliadku na základe vône éteru alebo už čohokoľvek, aj tak by ešte mali dosť času zbaviť sa toho koksu. Ale spanikárili. Len čo začali vyhadzovať kokaín z okna do susedného dvora, mali sme ich "na lopate".
Ešte pred súdnym pojednávaním sme zhabali celý majetok toho chlapa, vrátane jeho domu, obchodu a auta. Teraz je vo väzení a pobudne tam dvanásť rokov, alebo tak nejako.

Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .