Tim Wells - investigatívny žurnalista

z kapitoly Poliši, Drug Wars © 1992, T.Wells, W.Triplett
©  Translation: 1996 Erika Píšová, JK - Droga a Ty

Keď som sa prvýkrát dostal do shooting gallery - miesta, kde si pichajú drogy, nemohol som uveriť vlastným očiam. Bolo na prízemí štvorposchodového nájomného domu v smutne preslávenej drogovej štvrti. Vstupná časť bola špinavá - podlahu, inak holý betón pokrývalo rozbité sklo a na chodbách a schodiskách sa povaľovali ihly. Hovorím o takej mestskej chudobe, o akej som ani nevedel, že v Spojených štátoch vôbec existuje, kým som ju nevidel na vlastné oči. Bolo to, ako keby som si pozeral fotografie z najchudobnejších častí krajín tretieho sveta, kde všetky deti čumia do fotoaparátu prázdnym pohľadom.
V obývacej izbe sedeli traja narkomani na zodratom starom gauči a bolo jasné, že si práve pichli. Podriemkávali v opojení. Ich tupé pohľady a doširoka roztiahnuté viečka prezrádzali, ži si práve užívajú svoje "fetošské" nebo. Stál som tam a pokúšal som sa zhovárať s jedným z nich, keď pribehol ku mne trojročný chlapček a začal ma ťahať za vrecká na nohaviciach.
Otočil som sa, aby som zistil, čo chce a on povedal: "Nedotýkaj sa tých ihiel! Nedotýkaj sa tých ihiel!" Potom ukázal na odhodené ihly na zemi.
Takmer mi to zlomilo srdce. Namiesto toho, aby sa učil abecedu, prvé, čo ho jeho mama naučila bolo, aby sa nehral s ihlami, pretože môže dostať AIDS.
Myslím, že pre väčšinu z nás je ťažké si predstaviť, akí by sme boli, keby sme vyrastali v takomto prostredí. Človekom to ale zatrasie. Jedno bolo isté - to dieťa nemalo najmenšiu nádej. A hanbím sa, že to musím povedať, ale čo si najviac pamätám je, ako som sa štítil toho chlapčeka. Normálne keď vidíte dieťa v takejto biede, inštinktívne sa k nemu skloníte, aby ste ho upokojili. Ale tento chlapček bol taký špinavý, že som sa ho nechcel ani dotknúť a nechcel som ani, aby sa on dotýkal mňa. Na prsiach mal otvorené rany, zaprasené zuby a hrozne, ale hrozne zapáchal. Pravdepodobne sa v živote nekúpal.
Jeden policajt ma videl s tým dieťaťom a keď sme sa dostali späť k autu, prvé čo urobil bolo, že mi podal hygienický servítok na ruky, aby som sa mohol utrieť.



JK, Droga a Ty:
Tak to bol jeden z autorov knižky Drug Wars vlastnými slovami. Je fakt, že väčšina "slušných" Američanov žije celkom dokonale odizolovaných od tienistej stránky amerického života a tak o nej často ani netušia. Nie je to veľmi iné ani u nás: osobne poznám prípady ako: nafetovaná matka s kočíkom, otec, ktorý ukradne vlastnému dieťaťu dupačky, aby mal na fet. A rozhodne to neboli ľudia, nad ktorými možno len zlomiť palicu. Keď boli čistí, boli celkom rozumní a normálni. Čo je to, čo tak ľahko urobí z normálneho človeka bezcitnú trosku?

Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .