Richard Bohan - detektív z oddelenia vrážd

Richard Bohan - Detektív z oddelenia vrážd

Nedávno sme mali prípad - štyria mladý ľudia, jedno dievča a traja mládenci - okrádali starých ľudí. Táto banda brala krek a vylamovala byty a domy osamele žijúcich starších občanov. Väčšina ich obetí boli ženy. Okrádali ich bez obavy, že budú prichytený, alebo vzatý na zodpovednosť. Tieto ženy spia vo svojich posteliach a keď sa zobudia, zistia, že nad nimi stojí skupina cudzích ľudí. Tie ženy sú zastrašené a olúpené. O dva, tri týždne sa banda vráti a olúpi tú istú obeť druhý alebo tretí raz.
Stále sa to zhoršovalo, až nakoniec v jednu noc zabili staršiu ženu. Skoro ráno zbadal jeden jej sused cestou do práce, ako akýsi černoch vychádza z domu tejto ženy, inak belošky. Hneď vedel, že niečo nie je v poriadku a okamžite zavolal políciu.
Keď prišli policajti, zistili, že tá žena bola ubitá na smrt. Policajti rozhodili siete a chytili jedného člena bandy. Bol to šestnásťročný mladistvý a celé noci fajčil krek. Predviedli sme ho k nám na výsluch a detektív, vyšetrujúci tento prípad zistil, že toto nebola ich jediná obeť. Terorizovali, olúpili a strieľali ešte jednu staršiu ženu.
Podľa toho, čo sme zistili, mohla byť tá druhá obeť ešte nažive, takže sme sa usilovali vytiahnuť z toho chalana presnú adresu, aby sme sa mohli dostať k nej. Ak bola tá žena ešte nažive, chceli sme jej poskytnúť prvú pomoc. Ale náš podozrivý žiadnu adresu nevedel. Všetci boli takí nadrogovaní a zblbnutí z kreku, že si vôbec nepamätal, kde bol. Pamätal si len, že bol na Sedemdesiatej deviatej ulici. Tak sme ho vzali do tej lokality a začali sme sa voziť hore dolu po uliciach, dúfajúc, že spozná to miesto, alebo ten dom. Po deväťdesiatminútovom jazdení sme dostali hlásenie od oblastnej polície, že už našli tú ženu, ktorú sme hľadali a že je mŕtva.
Takže z toho boli dve vraždy za jednu noc. Doviezli sme toho chalana späť na policajnú stanicu a povedali sme mu, že ideme pokračovať vo výsluchu. Nechceli sme dostať dve priznania do jednej výpovede, chceli sme od neho dve výpovede. Dve samostatné priznania. Ale chalan uprostred našich otázok zadriemal. Tak sme ho zobudili a povedali sme mu: "Hej, ide o vážnu vec. Nebude ti prekážať, keď nebudeš spať?"
Pozrel na nás a povedal: "Ale no, veď ja som bol celú noc hore." Podľa neho bolo len prirodzené, že si chce trochu pospať. Fakt je, že bol celú noc hore - lúpil, terorizoval a vraždil starších obyvateľov. Ale jeho myšlienkové pochody boli také, že sa vôbec neznepokojoval nad tým, čo spravil. Žiaden súcit s obeťou, žiadne obavy z toho, čo s ním teraz bude, keď sme ho chytili. Drogová závislosť z neho urobila živočícha, ktorý sa zaujíma iba o krek.
Aj keď existujú aj iné návykové drogy, ktoré spôsobujú, že ľudia robia zlé veci, ešte som nevidel inú drogu, ktorá by tak ničila človeka ako krek. Závislý na heroíne, ktorý sa zapletie do vraždy, vždy prejaví nejaké city. Plače a hovorí: "To ten heroín! Chcem sa toho zbaviť, ale nemôžem! Musím kradnúť. Nechcel som tú pani zavraždiť. Ja som ju chcel len zviazať a okradnúť. Nechcel som to urobiť!" Ale závislí od kreku sú z celkom iného cesta. Nemajú žiadne výčitky svedomia, žiaden strach, žiaden hnev - všetky city sú celkom fuč. Títo ľudia tu budú sedieť, ako toto chlapčisko, a hovoriť: "Hej, bol som túto noc kradnúť, aby som zohnal peniaze na krek. No áno, zabil som po ceste dve starenky."

Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .