z kapitoly Vezenie, Drug Wars © 1992, T.Wells, W.Triplett
© Translation, comment: 1996 Erika Píšová - Droga a Ty
Nikto sa nechce zapliesť do prípadu vraždy v súvislosti s drogami. Svedkovia sú
maximálne neochotní. Boja sa, že keď budú svedčiť, zabijú ich. Čo sa, bohužiaľ,
častokrát aj stane. Svedkom sa vyhrážajú. Svedkovia sú napádaný. Svedkovia sú zabíjaný.
Napríklad, jeden z prípadov, na ktorom práve pracujem, je vražda kvôli drogám. Ide o
to, že pôvodná obeť dlhovala jednému dílerovi nejaké peniaze a ten ju zabil.
Vraždy sa zúčastnili ďalší dvaja chlapíci. Jeden zo spolupáchateľov sa volal
Damon Chase a jeho kamoš ho neskôr zavraždil, pretože sa chystal vypovedať proti
nemu. Takže musím riešiť ďalšiu vraždu. Vieme, že druhý spolupáchateľ nahuckal
svojich ľudí (dílerov), aby zabili ostatných svedkov. Tým ich na smrť vyľakal.
Teraz majú všetci strach a nikto nechce vypovedať.
Vždy, keď ideme na pojednávanie nevieme, či strach dovolí našim
svedkom vypovedať. Mimo súdnej siene vám povedia všetko, ale keď dôjde na lámanie
chleba odmietnu podať svedeckú výpoveď. Veľakrát v takýchto prípadoch zavolá
obžalovaný svojich kamošov-dílerov, aby obsadili galériu v súdnej sieni. Ich
prítomnosť zastraší svedkov. Pretože toto sú chlapíci, ktorým sa svedok po skončení
procesu musí na ulici postaviť zoči-voči.
Nedá sa s tým nič robiť. Dôsledok je, že mnohí ľudia, ktorých zatkneme za
vraždu, ujdú trestu, aj keď sa ich prípad dostane až pred súd. Povedal by som, že
asi polovica ľudí, ktorých sme zatkli a obvinili z vraždy, skončí na slobode. Sú to
ľudia o ktorých vieme, že sú vinní. Každý deň niekoho púšťame von. Uvedomme si,
že je to polovica z ľudí, ktorých zatkneme - a zatýkame len asi päťdesiat percent
našich prípadov. Takže v skutočnosti máme len dvadsaťpäť percentnú úspešnosť.
Na sto vrahov vo Washingtone D.C., pripadá dvadsaťpäť takých, ktorí boli po
zatknutí aj odsúdení. Z toho je jasné, že ľudia, ktorí vraždia, stále unikajú
trestu.
Asi pred tromi mesiacmi sme mali prípad vraždy a naši dvaja hlavní svedkovia zmizli.
Nemohli sme ich nájsť. Proces sa skončil verdiktom poroty: nevinný. Neskôr sme
zistili, že brat obžalovaného uniesol dvoch našich svedkov a držal ich proti svojej
vôli v hoteli. Po vyhlásení rozsudku ich prepustil. Obžalovali sme brata z únosu, ale
uvedomme si, že to nie je to isté ako obvinenie z vraždy. Pravdepodobne pôjde na
nejaký čas do väzenia, ale jeho brat, ktorý spáchal vraždu, je na slobode. Je opäť
na ulici a my s tým nemôžeme nič spraviť. Nemôžeme obnoviť vyšetrovanie, pretože
vás súd nemôže stíhať dvakrát pre to isté obvinenie. Zákony vyšetrovania
kriminálnych prípadov sú na strane zločincov a nie obetí.
Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .