z kapitoly Liečba, Drug Wars © 1992, T.Wells, W.Triplett
© Translation, comment: 1996 Erika Píšová - Droga a Ty
Typickou praktikou pri liečení závislostí je skupinová terapia. Každého nového
pacienta predstavíme všetkým ostatným pacientom, a povzbudzujeme ich, aby brali túto
skupinu ako svoju novú “rodinu“. Sú tu všetci jeden pre druhého a silne
podporujeme myšlienku, že ak jeden z nich trpí, trpí potom celá skupina. Každý z
nich potrebuje dostať svoju bolesť von, takže je potrebné, aby sa všetci zapájali do
diskusie. Pre väčšinu pacientov je to jediná podporná štruktúra, akú kedy vo
svojom živote mali. Vybudovanie takejto bázy trvá minimálne šesť mesiacov. Nie je to
vec, ktorá sa dá spraviť zo dňa na deň.
Keď sa skupina stretne, diskutujeme o problémoch, ktoré vznikli ako dôsledok
užívania a drogovej závislosti pacientov. Jedna z nedávnych otázok, o ktorých sme
diskutovali, bola promiskuita závislých žien, ktoré
poskytujú sex akémukoľvek mužovi, ktorého nájdu v crackovom brlohu na oplátku za
rock (slangový výraz pre crack - poznámka prekl.). Debatovali sme o tom, ako crack
deštruuje vôľu, o tom, že crack je jednou z drog s najsilnejšie vytvárajúcim
návykom, aké poznáme, ako crack narúša materské inštinkty. Hovorili sme o
zneužívaných a opustených deťoch - ako je získanie cracku dôležitejšie než
starostlivosť o dieťa. Diskutovali sme aj o tom, ako lekárska obec pozoruje stále
väčší výskyt AIDS u žien závislých na cracku vďaka
“sex-for-crack“ fenoménu.
Jedným z pacientov zúčastňujúcich sa v tejto diskusii bola mladá žena v štvrtom
mesiace tehotenstva. Uprostred diskusie dostala silné kŕče. Okamžite som zavolal
ďalšieho lekára, aby ju prehliadol. Mal som samozrejme obavu kvôli možnosti potratu,
ktorý je u závislých žien bežný. Kŕče boli také bolestivé, že začala kričať
a museli ju vziať na lekárske ošetrenie. Po jej odchode zvyšok skupiny pokračoval v
diskusii. Jedna mladá žena zo skupiny poznamenala, že čakala dvojčatá, keď dostala
podobné kŕče a potratila. Tak sme rozprávali o tomto probléme - drogy a tehotenstvo.
Po chvíli mladá žena, ktorá odišla, sa vrátila. Ešte stále mala v očiach slzy,
ale dostala liek proti bolesti. Povedala, že musela prosiť a naliehať na lekára, aby
ju pustil na diskusiu. Povedala, že sa necíti dosť dobre, aby sa zúčastnila debaty,
ale je pre ňu dôležité, aby na nej bola. Chcela vedieť o čom sa hovorilo.
Pre mňa to bol pozitívny znak. Myslím, že to odrážalo silu toho, čo môžete pre
ľudí urobiť, keď v nich vyvoláte pocit spolupatričnosti, pocit, že niekam patria
bez pomoci alebo ilúzie drog. Ak im ukážete pozitívne a podporujúce prostredie a
urobíte čo najviac, aby ste im poskytli prostriedky na prenesenie takéhoto prostredia
do vonkajšieho sveta keď odchádzajú, majú potom oveľa väčšiu šancu to
zvládnuť. Vidieť tú malú iskričku zápasu, vidieť tú ženu vrátiť sa do skupiny,
pretože bojovala s tým, aby sa uzdravila - to je víťazstvo. Toto sú veci, ktoré mi
pomáhajú pokračovať, ktoré mi dávajú nádej.
Vidieť ľudí, ako sa zlepšujú, vidieť dozrievať tím a vedieť, že ste pomohli
niekoľkým pacientom, to je úžasný pocit. Raz som bol v banke a jeden zo strážcov ku
mne pristúpil a povedal, „Dr. Fagget, nespoznávate ma?“ Bol to jeden z mojich
pacientov. Bol čistý, mal prácu a vyzeral výborne. Pre mňa to bolo fantastické.
Úžasný úspech. V podstate som mal pocit, že ak pomôžem udržať pacienta bez drogy
čo i len jednu hodinu, potom som urobil niečo dobré. To je jedna hodina, keď sa museli
cítiť inak. To je jedna hodina, počas ktorej neboli uväznení v pekle závislosti a
pod vplyvom chemických látok.
Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .