z kapitoly Liečba, Drug Wars © 1992, T.Wells, W.Triplett
© Translation, comment: 1996 Erika Píšová - Droga a Ty
Vyhľadať pomoc a podstúpiť liečbu je veľmi ťažké, pretože to znamená
pripustenie si niečoho, čo ste dlhý, dlhý čas odmietali. Je to ťažké. Naozaj
veľmi ťažké.
Pamätám si, ako mi 22. júna moja šéfka povedala, že si myslí, že mám problémy s
pitím a buď s tým prestanem, alebo si budem musieť hľadať nový džob. Bolo to ako
blesk. Vtedy som vypil som aspoň bedňu piva denne a k tomu som navrch bral ešte nejaké
drogy. Nemyslel som si, že je to také zlé, ale začal som navštevovať stretnutia AA
(Anonymných Alkoholikov). Prestal som piť, aby som nestratil zamestnanie, ale s drogami
som pokračoval. Hovoril som si, „Možno mám problém s alkoholom, ale nie s drogami.
Neberiem predsa tak veľa.“ Na schôdzkach AA by mi určite povedali, že by som nemal
brať nijaké drogy, ale mal som pocit, že sú to len také keci. Bol som presvedčený,
že s drogami žiadny problém nemám. To viete, troška marihuany, troška kyseliny
(LSD), troška kokaínu - je tam toho.
Pravda je, že som bral päť, šesť, sedem dní v týždni. Čestné slovo, neviem vám
presne povedať, koľko kokaínu som šnupal. Viem iba to, že to bolo veľa. Užíval som
viac ako kedykoľvek predtým, trvajúc na tom, že nemám problém s drogami.
Moje skalopevné presvedčenie, že nie som závislý, vychádzalo zo všeobecnej fixnej
predstavy narkomana. Narkoman, ako som si myslel, je predsa troska zalezená vo fetošskom
brlohu. Veď viete, taký špinavý, somrácky chlapík s vpadnutou tvárou, ktorý
vyzerá, akoby zopár mesiacov nejedol. To bola moja čítanková predstava a
určite nezodpovedala tomu, ako som vnímal sám seba. Mal som
predsa útulné bývanie, slušnú prácu a tiež som dbal na hygienu. Nebol som žiadny
tulák z ulice. Nemal som na sebe špinavé šaty. Ani som nespal v kartónovej krabici.
Ako by som teda mohol byť narkoman?
Vzdať sa svojich fixných predstáv a vyrovnať sa s faktom, že predstava nemusí vždy
zodpovedať realite nebolo jednoduché. Faktom bolo a je, že som drogovo závislý. Bolo
veľmi ťažké si to priznať a rovnako ťažké sa s tým zmieriť. Nazývať sám seba narkomanom sa mi zdalo také kruté, nemilosrdné,
ohavné. Ale, keď chcete nájsť pomoc a vyriešiť svoj problém, nemáte inú
možnosť. Musel som to nielen vysloviť, ale tomu aj uveriť.
Mailuj svoje pripomienky na day@drogy.sk .