© 1996, Droga a Ty
Už nie som schopná ovládať svoje myšlienky a telo už dávno prestalo poslúchať
tie šialené príkazy zhora. Smola, mala som skončiť skôr, ako som začala. Už
neprejdem hlavou proti múru, lebo sa bojím bolesti, všetko je tak citlivé, tak
strašne citlivé.
Milióny mravcov mi berú súkromie. Lozia si po mne ako chcú a ja nemám to svedomie im
to zakázať.
Mám ešte vôbec svedomie ?
Trasiem sa, moje vnútro je zmätené a celý svet mi pripadá taký dokonalý, že v ňom
nenachádzam nič, čo by som chcela.
Chcem priveľa nedokonalých vecí a pritom som človek, túžiaci po čomsi, čo stratil
ešte skôr ako spoznal. Nikdy nevziať to, čo by nebolo pre mňa. Tak to už chodí.
Teraz dohrali komédiu o vzorných lekároch, teraz odchádzajú a opäť nič
nepochopili. Bojím sa samoty a tej tmy. Čo vlastne vedia ?
Poznámka JK, Droga a Ty:
Helga bola priateľka jednej z nás. Tieto jej riadky pochádzajú z obdobia, keď bola
na heroíne asi 5 mesiacov. Neskôr sa opakovane podrobila liečeniu a vždy do toho
spadla znovu. Potom ju priateľka videla šliapať chodník na Krížnej. Asi netreba
hovoriť prečo.
Helga, ak toto náhodou čítaš, určite sa ozvi!