Zuzana a Milan - Čo sa mu musí stať, aby pochopil a prestal?

©  zaslala Zuzana, 19-10-2000

Volám sa Zuzana, mám 22r. Chcela by som Vám poslať môj príbeh a zároveň poprosiť o radu, ako ďalej. Takže tu je...

Vôbec neviem ako začať...a už vôbec neviem ako mu pomôcť, aby s tým skončil. Môj priateľ. Začali sme spolu chodiť pred 4 rokmi. Všetko bolo super, fantastické, po čase sme začali spolu žiť. Boli sme jeden pre druhého niečo, čomu sa hovorí "ten pravý", ktorého stretneš len raz v živote. Ako sa vraví svadba bola na spadnutie, naše rozhovory sa točili okolo spoločnej budúcnosti, detí, rodiny... On - inteligentný, trochu konzervatívny, s dobrou výchovou a zmyslom pre rodinu. Koniec koncov má 30 rokov, takže bol na ženenie pripravený. Podnikal a práve to bol dôvod, prečo sa začal náš "raj" rútiť. Ako som sa dozvedela neskôr, prišli "známi", ktorí ho nahovorili, aby začal robiť z drogami. A on pre tie blbé peniaze začal... možno mu to aj vychádzalo, neviem, ale keď je pri už pritom...má problémy, hlavne dlhy, na ktoré je treba zabudnúť - DAL SI !!!

     Dlho som nevedela, čo sa deje. Divné típky čo k nám začali chodiť boli podľa neho kšefty - jeho útlm, bol vraj alkohol... Až som sa to dozvedela. Robila som čo sa dalo, plač prosby, hnev, podmienky. A on - sľuby, klamstvá a zase klamstvá. Z nášho bytu postupne mizli veci, elektronika, zariadenie, až som sa raz ocitla medzi holými stenami. Tak som povedala dosť, on sa napodiv spamätal a šiel k lekárovi. Fajn, bol na liekoch, prežil detox aj absťáky, vydržal 2 týždne a spadol ešte hlbšie. Už nestačilo heroín šňupať a inhalovať a tak začal pichať. Odišla som úplne. Vrátila som sa k rodičom, vychudnutá, zničená. Začala som sa stretávať s jedným chalanom a jeho partiou, super ľudia, pomohli mi z najhoršieho. Ale zabudnúť som nedokázala, žiť v predstave, čo s ním je, kde je, kde spí... nedalo sa. Sem tam sme ešte stretli a v dobe keď mal obdobie "chcem prestať" som ho nahovorila na CPLDZ na Hraničnej. Nie je z Blavy, takže nám odporučili začať doma. O.K. začal, rodičia, ktorí ho vyrazili ho vzali späť, nastúpil na detox - vydržal deň, ale nešiel za drogou, šiel domov, nemohol v nemocnici zniesť tie bolesti. Takže detox prežil doma a predvčerom ušiel a dal si. Potom prišiel za mnou a povedal mi, že sa vráti až keď bude čistý, aby som si nekazila život, ale že na liečenie pôjde. Áno pôjde, keď to bude za týždeň, ale čakať mesiac alebo dva nevydrží a jeho rodičia ho zase vyrazia. Neviem čo ešte môžem spraviť, neviem čo sa mu ešte musí stať, aby pochopil, čo sa s ním deje.... som zúfalá a je mi to celé strašne ľúto.

Viem, že nikdy neprestanem veriť a možno sa to predsa podarí, tak mi držte palce!


23-10-2000

... A co mam noveho? Priatel / hovorme mu Milan/ zase zacal a mam dojem, ze pokazde, ked co len nachvilu prestane - zacne znovu este zavratnejsou rychlostou. Ale mam/e/ prislubenu pomoc od jedneho pana, cize je moznost dostat ho liecenie.Ked odtial ujde uz sa nebude mat kam vratit a ozaj neviem ci sa s tym zmierim... ze bude v zime niekde na ulici...

Je to strasne, ze je clovek schopny a v tomto pripade skor ochotny spravit zo seba trosku, hocico, len aby to dostal. Mozno je to ich rozhodnutie, ich chyba, ale aj tak si myslim, ze za to ani nemozu, lebo nie su schopni to uz ovladnut a to je na tom to najsmutnejsie a to, co mi nedovoli sa na neho vykaslat. Ale radsej budem uvazovat nad tym lepsim "koncom" a urcite sa ozvem. Este raz dakujem, prajem Ti pekny den, Zuzana.


30-10-2000

To, že je heroin silnejší som si uvedomila už dávno. Dokonca som ho pred časom postavila pred otázku, čo by si vybral keby pred neho postavili mňa a dávku. Nepovedal nič, len s tupým výrazom naznačil, že b/ je správne. A tym zľahčovačom problému odkazujem, že to rozhodnutie je slobodné len raz / pri prvej dávke/ a rozumné takisto len raz /pri poslednej/. 
Túto správu som mala uloženú až do dnes /30.10./ a čakala som, čo sa zmení. Takže zmenilo sa to, že včera sme spolu volali, povedal mi, že má už 4. deň absťák, keď som sa ho pýtala prečo, povedal, že už musí....
Práve bol za mnou, citujem: " nie je toho boha, aby som si ešte dal", takže dúfam, že je toho Boha, čo ho pri tomto rozhodnutí udrží už navždy. Aký má dôvod tentokrát netuším, a ani mi to nevadí, podstatné je, že si ho našiel....
Zuzana


8-11-2001

Tak máme za tým prvým krokom. Naposledy, ak si spomínaš, som Ti písala, že bez môjho pričinenia začal abstinovať. Tentokrát to zobral asi ozaj vážne a včera nastúpil na 3 mesačnú liečbu do B.Bystrice. Zatiaľ je skutočne presvedčený o tom, že sa nikdy viac k tomu nechce vrátiť. Dokonca keď vykrízoval, bol úplne spokojný a v pohode, tak dúfam, že sa mu to skutočne v hlave obrátilo.
Bola som tam s ním a veľmi ma prekvapil prístup chalanov, ktorí sa tam liečia. Keď prešiel úvodnými záležitosťami, ako je kontrola vecí atď. chalani prišli sami od seba za ním popodávali mu ruky, predstavili sa a hneď ho zobrali medzi seba, pomohli mu z vecami a išli ho "vyučiť" o tom, ako to tam chodí. Proste bolo na nich vidno, že si navzájom pomáhajú. Ozvať sa môžeme až po 2 týždňoch a keď bude "poslúchať" možno ho pustia na Vianoce domov.
     Takže som teraz spokojná /chvíľu/ a dúfam, že už aj ostanem. Keby niečo ozvem sa, ale ešte raz Ti chcem poďakovať hlavne za neho, lebo všetky rady a názory, ktoré si mi dal boli určené jemu a pomohli, určite.


21-11-2000

chcem Ti len napisat jednu vec, ktora ma dnes zaujala, ale na jej vyznam som neprisla. Mozno mam subjektivny nazor, vytvoreny na zaklade negativnych skusenosti, preto sa chcem o to podelit. Pracujem na urade a dnes je tu zasadnutie komisie pre prevenciu drogovych zavislosti, neviem kto tam zasada a ani neviem, co moze takato komisia vymysliet, okrem toho, ze rozoberaju statistiky. Co je najlepsie: nasa budova je otocena do B., co je nieco ako lesopark, a aj okna kancelarie, kde sa dnes zasada su tam otocene. Ja som sa dnes zadivala z okna a zbadala som partiu 5 pubertakov ako fajcia a podavaju si flasku. A nepili z nej.....fetovali. Ked som sa postavila priamo k oknu este mi zakyvali, tak som vzala do ruky telefon akoze niekam volam a vtedy prchli. Ale to nie je podstatne, skor to, ze keby sa pozrela mudra komisia z okna......Prislo mi to strasne komicke, cela komisia, zvlast ked viem, ze tam sedia ludia, ktorych to absolutne nezaujima, len ich tam proste niekto menoval, tak si  to odsedia. Vtedy clovek nadobudne pocit, ze je vlastne vsetko zbytocne, lebo tych, ktorych to zaujma je strasne malo. Nastvala som sa, lebo nikto z nich nieze nemoze, ale nema zaujem pomoct a okrem toho co vymyslia na pouzitie v praxi? Je im to jedno, to ma stve a este maju za to zaplatene. Ked uz jednaju o prevencii, nech tie peniaze na tu prevenciu aspon daju.
 Zas raz som sa rozculila nad niecim , co nikdy nezmenim.
P.S. Milan je v pohode, dnes su to 2 tyzdne, takze mu uz mozem zavolat, potom sa ozvem.


10-1-2001

Ahoj, dlho som sa neozvala. Milan zachvilu konci liecenie v BB a vsetko je zatial na dobrej ceste. Myslim, ze vela pochopil a s vela vecami je zrozumeny. Mozem povedat, ze v BB je to naozaj dobre. Do T. sa uz nechce vratit a ostava tam, nasiel si robotu, kam po ukonceni liecby nastupuje. Ked pojde vsetko tak ako chceme, mozno pojdem za nim.
Uvidime, este stale nie som optimista a ked mam byt uprimna, myslim, ze v tomto pripade radsej ani nebudem. Neverim - dufam. Ale to co si myslim ja, nie je az take podstatne, ja mu moje obavy najavo nedavam a dolezite je, aby si veril on.  Chcela som Ti vlastne podakovat za rady, nazory a vobec zaujem, ked bolo zle. To, ze som bola s tebou v kontakte bola jedna z veci, ktora ma podrzala. Pocit, ze sa mas na koho obratit, je  nenahraditelny. Este raz dakujem.