Barbara - Ako 14 ročná začala s heroínom.

© 1998, Droga a Ty

Som nesmierne rada, že môžem niekde napísať svoj príbeh, ktorý som zažila na vlastnej koži. Volám sa Barbara a mám skúsenosti s drogami. Bola som závislá na tvrdých drogách, konkrétne na heroíne. Prečítala som si Vašu výzvu a chcela by som sa s Vami podeliť o pocity, ktoré zažijú len ľudia závislí na drogách.

Mala som 14 rokov, keď som sa zoznámila s ľuďmi, ktorí brali drogy. To bolo pre mňa niečo úplne nové. Zo začiatku som im to všetko zazlievala a nechápala som, ako môžu robiť niečo také. Lenže raz nastal aj v mojej vôli skrat. Videla som ako boli v dobrej nálade a všetci opisovali ten super pocit. Tak som si povedala, prečo by som to nemohla vyskúšať aj ja. Veď iba jedenkrát, myslela som si, že mi to nemôže nič spraviť. Mala som nejaké peniaze a tak som im ich dala, aby išli kúpiť heroín. Z toho, čo sme si kúpili sm urobili dve cigarety. Párkrát som si potiahla, no nechápala som, čo z toho majú. No o chvíľu mnou prebehol akýsi čudný pocit, ktorý sa nedá opísať.

Heroín som fajčila 6 mesiacov. Potom mi to už nič nerobilo, ten krásny pocit bol čím slabší. Do našej partie prišiel nový chalan, ktorý povedal, aby sme si to vyskúšali pichnúť. Tie slová zneli úplne spoľahlivo, tak sme sa zhodli natom, že to môžeme aspoň vyskúšať. Na druhý deň sme si išli teda pichnúť. Vlado nám povedal, že to nič nie je - veď ako všetci vidíme, je vo skvelej forme. Vtedy sme to videli, ale bolo by lepšie, keby sme ho zbadali ráno pred prvou dávkou. Začali sme si pichať a zrazu prišiel rad na mňa. Mala som strach, ale nechala som sa prehovoriť. Vlado mi pichol. Rýchle som si zapálila cigaretu a vtom som pocítila tlak, ktorý na chvíľu spôsobil, že som videla dvojmo. Keď sa tento stav ustálil, začala som rozoznávať veci okolo seba. Všetci mi hovorili : “No vidíš, ani to nebolelo.” Tú eufóriu, ktorú som vtedy pociťovala dokáže vyvolať len a len droga.

Začala som si teda pichať. Išlo to takto asi jeden rok. Dodnes neviem, ako sa rodičia dozvedeli, že beriem drogy. Keď sa mi pozreli naruky, mala som ich ako sitko. Utiekla som z domu. Keď som sa po dvoch týždňoch vrátila, mama ma odviedla k psychiatrovi. Tam sa vybavilo liečenie, kde som strávila 3 nasledujúce mesiace. Pomohlo mi to hlavne po psychickej stránke. Keď Vám toto píšem, som 6 mesiacov clean (čistá bez drogy) a dúfam, že mi to vydrží naďalej. Tak toto je moja drogová cesta v skratke.

Moje motto: Je oveľa ľahšie s drogou prestať, ako sa k nej nevrátiť !


Poznámka JK, Droga a Ty:

Bohužiaľ, týmto sa príbeh nekončí. Barbara prišla i na naše stretnutie a všetkých potešila svojou úprimnosťou. Vyzerala veľmi dobre a všetko sa zdalo byť v poriadku. Po asi pol roku sa ozvala telefonicky a chcela sa stretnúť. Na dohovorené osobné stretnutie však neprišla, ani na ďalšie. Po čase telefonovala jej matka a dozvedel som sa, čo som už tušil: Barbara to toho zas spadla. Odvtedy nemám o nej žiadne informácie...