© 1999, 19.5.99 Zuzana, zaslané mailom na www.drogy.sk
Láska medzi dvoma ľuďmi je krásna, prináša svoje starosti aj radosti.
Môj vzťah sa však od ostatných, kedy sú dvaja ľudia do seba bezhlavo zamilovaný
trocha líši. A viem, že nie som jediná. Môj priateľ má totiž okrem mňa
ešte jednu veľkú lásku. Nie je pekná, a ani dobrá. Jej meno je droga.
Všetko sa začalo pre vyše rokom, naše priateľstvo sa začalo ako každé iné, bolo
nám spolu fajn a ja aj keď som vedela, že mal už predtým problémy s drogami, vravela
som si, že je to už dávno preč. Veď má predsa mňa.
Asi po polroku našej známosti, keďže bývame obaja v malej časti v Bratislave, kde sa
v tajnosti neudrží nič, som sa dozvedela, že môj priateľ s tým začal opäť. Vtedy
som však ešte nevedela ako sa účinky heroínu prejavujú a aj keď som postupom času
zisťovala, že niečo na rečiach asi pravdy musí byť, stále som si nahovárala, že
je snáď unavený , alebo má toho veľa v práci a tak podobne. Teraz viem, že
som si ho vlastne idealizovala a ospravedlňovala sama pred sebou.
Všetko sa vlastne v plnej miere rozbehlo až minulé leto. Zostali sme spolu len my dvaja
, pretože celá rodina odišla mimo republiku na dovolenku. V tom období sa už ani
nesnažil nič predo mnou skrývať, otvorene sa priznal, že drogy berie a mňa po tom
nič nie je. Poviete si , že som sa mala jednoducho zbaliť a odísť od neho. Možno
áno, ale pre mňa bol vtedy (a vlastne aj je) to najcennejšie čo mám.
Závislosť sa začala prejavovať čoraz viac a ja som videla ako sa mi moja láska
stráca a vzďaľuje. Prepadnuté líca , prepadnuté oči, priesvitná pokožka. Jeho
správanie sa začalo rapídne meniť, hlavne voči mne. Tu už nepomáhal plač a ani
prosby. Jeho jedinou starosťou bolo zohnať peniaze a následne dávku.
Už ani nespočítam koľkokrát mi už pri konci sľuboval, že s tým prestane, že
zašiel príliš ďaleko........ , sám to nedokázal.
Jeho cesta skončila tak, že už nevedel čo má robiť, strácal rodinu, strácal mňa,
začali sa k nemu obracať skoro všetci kamaráti chrbtom. Ostali mu len tzv. komplici, s
ktorými nemal iné starosti len sa nafetovať.
Neostávalo mu nič iné len nastúpiť liečbu. Dnes je to už takmer deväť mesiacov,
čo je na lôžkovej liečbe v jednom meste na južnom Slovensku.
Dopisujeme si a z jeho listov je cítiť, že mu na mne záleží a že ma má naozaj
rád.
Teraz neľutujem , že som pri ňom zostala v časoch pre nás oboch veľmi ťažkých.
Netvrdím , že keď sa vráti ostane úplne čistý, ale modlím sa, aby sme už nikdy
nemuseli podstúpiť to čo predtým.
Ak máte podobnú skúsenosť ako ja a vášho partnera naozaj milujete, skúste mu podať
pomocnú ruku, ale pozor v prvom rade musí prvý krok spraviť on sám. Ak sa tak
nestane, tak to nebude to pravé, pretože má drogu asi radšej ako Teba.
pozri tiež Zuzanin ohlas do diskusie 20.7.99