esej pre Internátne Rozhlasové Štúdio Mlynská dolina
© JK, Droga a Ty 23.2.98
Horor alebo orgazmus? | A čo u nás? | Ako to chodí? | Poznámka autora
Slovo, ktoré sa v poslednom čase tak často skloňuje vo všemožných médiách. Na jednej strane strašiak a horor, boj o život pacientov na ARe, pätnásťročné dievčatá šlapúce chodník na Krížnej, zapálené a zhnisané rany na každej voľnej žilke. Na druhej strane zážitok, "tisíckrát silnejší než najlepší orgazmus" (slogan k filmu Trainspotting), fantastický pocit eufórie a jediný zmysel života.
Chemicky jeden z modernejších derivátov ópia, tisícročia získavaného z nezrelých makovíc južnej Ázie. Nie zas až tak veľmi moderný, pretože po morfíne, ktorý bol rafinovaný ešte v roku 1803 a neskôr i kodeíne, bol heroín vyrobený v roku 1898. Lekárske použitie bolo spočiatku jasné: výrazné utlmenie organizmu, uľahčenie ťažkých bolestí, prípadne až narkóza pri operácii. Preto aj označenie celej skupiny látok "narkotiká", ktorá má dnes už značne pejoratívny nádych, ani nehovoriac o ďalšom odvodenom slove "narkoman", ktoré už kamarátom skinheadom, ale i mnohým poctivým občanom otvára nožík vo vrecku.
Lekári si u pacientov nemohli čoskoro nevšimnúť úžasne rýchlo sa vyvíjajúcu toleranciu (čoskoro už musíš zobrať väčšiu dávku, aby si dosiahol rovnako silný účinok) a fyzickú závislosť (heroínovým dávkam sa prispôsoboval celý organizmus a po vysadení začal protestovať ťažkými abstinenčnými príznakmi). Preto sa heroín prestal na lekárske účely používať a začal sa už len "zneužívať" zopár "šťastlivcami" (alebo "nešťastníkmi"), ktorí si mali možnosť k nemu pričuchnúť, či už ako pacienti alebo lekári.
Zopár desaťročí prežíval mimo väčšieho záujmu médií a biznisu ako okrajový jav spoločnosti. Záujem sa obnovil v 60-tych rokoch, v atmosfére revolty voči zabehaným klišé spoločnosti, slobody a experimentovania s vlastným telom i dušou. I v týchto časoch bol však v úzadí za LSD a ďalšími halucinogénmi, v ktorých charizmatický psychológ Timothy Leary, neskôr už aj psychotik (možno následkom experimentov na sebe?), začal vidieť spásu evidentne nespravodlivej spoločnosti. Spása sa nekonala, zopár ďalších látok sa dostalo mimo zákon, ceny raketovo vzrástli a začalo ísť o tak veľa peňazí, že to niektorým bossom už nemohlo byť ľahostajné. Čierny obchod heroínom fungoval už aj predtým, ale cieľovou skupinou boli hlavne okrajové skupiny spoločnosti (čítali ste Krstného otca?). Až v 60-tych rokoch si uvedomili obrovský obchodný potenciál takéhoto tovaru.
U nás až do roku 1989 Komančovia, ktorí boli pri moci, nemohli mať veľký záujem o tento druh biznisu. Z ľudí sa ťahali peniaze oveľa priamočiarejšie alebo ešte jednoduchšie bolo im ich takmer vôbec nedávať. Heroín i vtedy prežíval, nie však vo svojej kvalitnej forme ako dovoz z juhovýchodnej Ázie, ale skôr ako domácky vyrábaný popri iných viac populárnych látkach, ktoré sa však dali vyrobiť jednoduchšie.
Ozaj: všimli ste si, že stačí v angličtine pridať na konci -e a bez zmeny výslovnosti máme z heroínu hrdinku?
V roku 1989-90 Komančovia od nás odtiahli - presnejšie povedané neodtiahli, ale tí mladší a rafinovanejší z nich (ktorým už starý systém príliš zväzoval ruky) využili revolučnú eufóriu na zakuklenie sa do iných politických a mocenských formácií. V nových podmienkach potom plne rozvinuli svoj pod-nikateľský alebo pod-vodnícky talent - najlepšie oba súčasne. Zlato už teraz neležalo v štátnych sejfoch, ale priamo na uliciach a bolo niekedy zázračne ľahké ho tam zbierať. A to nielen predajom kečupov a Herbalifu...
V roku 1992 už bolo na Slovensku 56 liečených závislých na heroíne a opiátoch a ďalšie roky počet stúpal: 245, 892. 400% percentný náraz 3 roky za sebou! Tak rýchlo sa nešíri ani Internet! Kapacity liečebných zariadení sa už nedali rýchlo zvyšovať a nárast sa spomalil: 1995 - 1026 liečených, 1997 - 1289 liečených. Nespomalil sa však nárast tých, čo heroín kupovali, s ním boli šťastní a bez neho zúfalí. V štatistike liečených závislých sa heroín jasne prebojoval na 1. miesto medzi ostatnými látkami s 83% v roku 1995. A kto boli títo liečení? Opäť rok 1995: najviac zastúpená veková skupina: 15-19 rokov, pričom v každej vekovej skupine 3-4 krát viac mužov než žien.
Zopár faktov z ulice: 1/4 g háčka je poctivá dávka pre začínajúceho, so zvyšujúcou toleranciou rastie až na 1 g. Koncová cena 1 g je 1200-2000 Sk. Zápalky, sviečka, kyselina citrónová, škrtidlo a očadená lyžička nie sú drahé a striekačka sa dá použiť i viackrát. Ak by ti náhodou záležalo aj na tom, čo bude s tebou neskôr, môžeš zdarma dostať sterilnú striekačku na Hraničnej a nemusíš sa báť žltačky B, C alebo AIDS.
Spočiatku možno zvedavosť, dobrosrdečný kamarát, snaha nepokaziť zábavu v partii alebo túžba po niečom úžasnom, keď obyčajný život stojí na figu. Kto z nás sa neocitol aspoň v jednej z týchto situácií? Zopár šlukov z heroínovej cigarety alebo vdychov dymu "cez alobal". Niektorých to neosloví alebo im je dokonca zle. To sú tí šťastnejší. Ostatní nájdu to, čo tak dlho hľadali alebo ešte oveľa viac. Netrvá veľmi dlho, kým na to prídu sami alebo ich presvedčia kamaráti, že alobal a fajčenie je len plytvanie drahocenným štofom a ten pravý fleš je až po pichnutí priamo do žily. 1000 násobný orgazmus? Možno ešte vo svojich 15 rokoch ani nemá o orgazme jasnú predstavu.
Ak si spočiatku obracal v ruke ťažko našetrených 5 stovák a váhal, či ich vymeniť za zážitok s neistým koncom, teraz už len uvažuješ, ako zohnať ďalšie bubáky na ďalší tovar. Čoskoro sa z víkendových jázd a počiatočného očarenia (ako prvá láska?) stáva denná nutnosť. Keď to nemáš, je ti obrazne i doslova na grcanie. Takže bubáky musia byť. Vlastné zdroje sú fuč, treba sa poobzerať okolo seba: rodičia, babka, kamaráti, kolegovia. Najskôr pôžičky, potom krádeže. A nielen peňazí. Postupne sa pred tebou zamykajú dvere, za ktorými je čokoľvek cennejšie a nikto ti už nepožičia. Tento druh biznisu ale nemá s platobnou neschopnosťou zákazníkov problémy. Štof ťa už donúti, aby si nejako peniaze zohnal. Blbé je to, že háčka potrebuješ stále viac a častejšie. Nestačí už ani 1 každodenná dávka. Pritom občas narazíš na tovar, čo videl čisté háčko len z rýchlika a do žíl si nevedomky picháš cukor, kriedu alebo i horšie svinstvá. Potom zas narazíš na zázračne neriedený tovar a predávkovaný sa ocitáš na áre.
Ak ťa kedysi čosi bavilo a mal si kopu priateľov, teraz ti už na tom veľmi nezáleží. Nakoniec aj priatelia od teba začínajú bočiť...
Peniaze musíš mať za každú cenu. Ak vyzeráš k svetu, začneš sa predávať. Najprv sa hnusíš sám(a) sebe a sľubuješ si, že je to posledný krát. Ideš v tom už ale toľko, že prejdú 2-3 dni a v kŕčoch a strašných bolestiach zistíš, že herák je silnejší než ty. Tak toto je ten pravý absťák... Až teraz sám voči sebe prvýkrát pripustíš, že si závislý a že to nemôžeš hocikedy ukončiť, ako si si to doteraz vždy nahováral, ale nikdy vážne neskúsil. To už ale na veci nič nemení a ideš v tom kolotoči ďalej. Možno ti niekto známy v úprimnej snahe pomôcť bude hovoriť, ako sám prestal s fajčením alebo alkoholom a týrať ťa apelom na tvoju silnú vôľu. To porovnanie ale zlyháva: 1000 násobný pôžitok a 1000 násobne silnejšia závislosť než na alkohole alebo nikotíne!
Zo začiatku si cítil, že si konečne objavil najfantastickejšiu vec, ktorú pred tebou ten debilný systém skrýval alebo dokonca staval mimo zákon. Teraz ti je však normálne tak blbo, že po pichnutí sa už len dostaneš do aspoň znesiteľného stavu, aby si bol ako tak schopný fungovať v škole alebo práci. Okrem prostitúcie máš ešte jednu možnosť : krádeže, vlámačky, lúpeže. Sám si prekvapený ako rýchlo prekonáš i túto bariéru. Trestný čin máš vlastne na krku už len tým, že máš u seba nasáčkovanú štvrťku háčka. Tak je to už vlastne jedno.
Už to ani nie si ty, čo prostituuješ a kradneš a zúfalo hľadáš žilu, ktorá ešte nie je zapálená a pokiaľ možno nie je na viditeľnom mieste. Napríklad pod jazykom alebo na penise. Si už vlastne len predĺženou rukou kohosi, kto pomocou teba zbiera zlato z ulice. Nie je to však určite tvoj osvedčený dodávateľ, ktorý v tom pravdepodobne tiež ide, ani dodávateľov dodávateľ. Tiež nie TIRák, ktorý sa potí pri colnej kontrole. Ani nie filmový boss s tmavými okuliarmi za mliečnym sklom, hýčkajúci v lone siamskú mačku. Môžeš si ho skôr predstaviť ako solídneho pána v obleku s kravatou, ktorý nemá ďaleko k politike a ešte bližšie k financiám. Pravdepodobne sa nikdy k háčku nepriblížil na menej než jeden kilometer a nevie si ťa predstaviť v tvojom zúboženom stave alebo je možno taký disciplinovaný, že túto predstavu už dávno vytlačil zo svojej predstavivosti. Možno je dokonca verejne činný a svoj imidž na verejnosti založil na "boji proti drogám" alebo niečom podobnom.
Si to vôbec ešte ty alebo je to už len tvoje telo a duch nahradil akýsi počítačový vírus v mozgu, ktorý sa napichol na všetky dôležité nervové dráhy a používa metódu odmena-trest na úplné ovládanie tvojho konania?
Táto esej nechce zbaviť heroinistov osobnej zodpovednosti za ich stav a činy. Nechce tiež vzbudiť dojem, že všetko v spoločnosti je na figu a nemá význam sa o nič pokúšať. Chce len, aby si tí ostatní znovu a znovu uvedomovali, ako to celé funguje...