Galéria graffiti - prečo?

© JK, Droga a Ty, 1998

Prečo si ten, kto má peniaze môže dovoliť vymývať mozgy státisícom ľudí  prostredníctvom billboardov a televíznych reklám?
Prečo si to nemôžem dovoliť ja, hoci mám možno ľuďom čo povedať?
Možno i takéto myšlienky behajú hlavami writerov žijúcich v betónových džungliach tohoto sveta. Tiež je v tom i kus dobrodružstva a vzušenia z rizika, že ma chytia,  tak ako i pri iných "adrenalínových" športoch. Pre niektorých i úžasný pocit z vytvoreného diela, nad ktorým si možno stovky okoloidúcich budú lámať hlavy a aj tak neprídu na skrytý úmysel autora. Ak teda nejaký náhodou mal...
Pre taggerov, ktorí na každý voľný kút dajú svoju značku, je to možno iba psí reflex očurať každý roh a vyznačiť svoje územie. Nič iné však nerobili ani králi a cári, keď ich výpravy do neprebádaných končín  rýchlo-rýchlo stavali stĺpy hovoriace: Toto je moje územie. Aj keď tam potom možno ďalšie storočie ani nepáchli...
Na druhej strane je úplné nepochopenie tých druhých. Počul som v Bratislave sťažovať sa jedného staršieho pána na polícii, aby už konečne chytili toho maniaka, ktorý posprejoval celú Bratislavu. Je to predsa jasne dielo jedného človeka!
Verím, že to musí byť fascinujúci pocit vidieť svoju značku (a svoje dielo) premávať po meste a upozorňovať na seba a svoje tvorivé schopnosti desaťtisíce ľudí. Niečo podobné možno tiež zažíva tvorca počítačového vírusu, ktorý zaplaví celý svet. Pritom nie je treba, aby ho druhí obdivovali, stačí len ten vnútorný pocit, že sám o sebe viem, aký som dobrý. Tvorivosť je sama o sebe úžasná vec. Je  ako životná miazga, ktorá si nájde cestu von, aj keď jej spoločnosť bude klásť všemožné prekážky. Ponúkame vám všetkým TVORIVÝM priestor na tomto sajte pre vaše diela.

Nie, nechcem obhajovať osvinené múry, omietky a vlaky. Chcem len, aby sa jedni i druhí zamysleli a pokúsili sa chvíľu pozrieť na vec  očami toho druhého. Preto sme otvorili v rámci tohoto sajtu aj galériu graffiti.