Nezávislosť

číslo 2, ročník 5, február 2001



Cez dieru trápenia ľúbim bez prestania
Príbeh ženy
Hodnoty.
Lúka
Život a viera
Moja kariéra hráča
61 dní potom
Neverím tomu, že všetci robia to, čo si myslia
Ja ako abstinent
Centrum pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, P.O.Box 51, 821 05 Bratislava

tel.: 07/5341 74 64, (5341 91 48)
fax.: 07/5341 91 48, (5341 74 75)

e-mail: idz@drogy.sk

 

 

 

Cez dieru trápenia ľúbim bez prestania

 

 

Ľúbim bez prestania mámený cnosťou náružia

i príde, klamal bych, TRPKOSŤ –

- no v žilách tyrkys prúdi ako v puklinách skale,

nech prúdi tak stále.

 

A hrozné že to pomyslenie, do návratov, pri dávnych plačoch

a sĺz, ani nie s úsmevom len vedomím,

že som, aj keď – KLAUN veľakrát nesporne

akoby v cirkuse.

 

Mohol by som už len vnímať, zbitý, skaličený

a partaj diverzantov sa iba vyvršovať –

- ponížený tiež, len vedz, že človeka

nemožno poraziť či zobrať mu ČESŤ.

 

Možné je ho skántriť bezcitne, chladne, premyslene,

štvať ho, ako na hone.

 

nenávisti zdrancujú čo neurobíš pre lásku,

nepísaný zákon SCHVÁLNOSTI, tie slová vždy pospolu,

tak je to v živote zariadené.

 

Sveta borci stroskotali preto márne,

človek padne častokrát – no vždy vstane,

cez to všetko ľúbim bez prestania,

nech ĽÚBIM tak STÁLE !

 

 

Juraj Jaščur

 

 

 

 

Príbeh ženy

 

Tento príbeh nepíšem pre výstrahu, ale na zamyslenie sa nad samou sebou. Mám 31 rokov a už sa liečim zo závislosti na alkohole, ktorú som si začala uvedomovať vlastne od marca min.r., keď ma manžel - alkoholik brutálne zbil a bola z toho mesačná PN. Stalo sa to už veľakrát počas nášho spolužitia, ale nikomu som to nepovedala. Dva týždne som sa liečila u sestry a keď som sa vrátila domov kvôli dvom maloletým deťom, začalo sa naše “spolunažívanie” odznova. Začala som s prestávkami piť aj ja, čo sa hlavne odzrkadľovalo na správaní mojich synov a hlavne prospechu v škole toho staršieho syna.

Celé letné prázdniny som bola aj s deťmi preč od manžela a vrátili sme sa až pred začatím školského roku. Situácia sa znovu opakovala - psychické a fyzické násilie, ktorého svedkami boli deti. Manžel nikde nepracuje a keď začal prepíjať náš spoločný majetok a vynášať z domu spoločne nadobudnuté veci, psychicky som to nezvládla a bola som znova ”v tom”. Začala som sa ľutovať a opíjať, ale nejaký druhý hlas mi našepkával, že nie som na tomto svete sama, že je tu ešte niekto, kto ma veľmi potrebuje. Za dva dni som sa dala do poriadku, zbalila kufre a odišla ku svojej sestre aj s deťmi, ktorá ich má dočasne po dobu mojej liečby v opatere. O týždeň som zahájila liečenie.

Po dvoch týždňoch idem prvýkrát za deťmi a veľmi sa na ne teším. O manželovi neviem nič a ani ma to netrápi. On sám nevie, kde som. Stretneme sa až na súdnom pojednávaní, z čoho mám dosť veľké obavy a musím sa na to dostatočne pripraviť. Nemôžem sa stále vyhovárať, že som to psychicky nezvládla, pretože s pitím si môžem za to sama, nikto mi ho do krku nelial. Nič som s tým nevyriešila, ba naopak iba pokazila. Nechcem a ani nemám právo sa tu obhajovať, pretože ten sebec som bola vlastne ja, ktorá nemyslela na tých, ktorí ju majú radi a potrebujú ju.

Bojím sa, resp. mám obavy iba z toho, kam sa po liečení vrátime, pretože tam, kde sme boli, už náš domov nie je. Na svoj HAPPY END si ešte dlhšiu chvíľu počkám a pevne verím a som si istá, že bude triezvejší a jasnejší ako predtým.

 

Dana K.

 

 

 

Hodnoty.

 

Keď som bola dieťaťom, rodičia mi vtĺkali, že najväčšou hodnotou popri úprimnosti je dôvera. A tak som sa od malička učila dôverovať ľuďom a hlavne aby mali druhí ľudia dôveru ku mne. Vždy som bola úprimná a myslela som si, že túto vlastnosť má každý. Keď som začala chodiť do školy, k týmto hodnotám sa pridala aj práca na sebe ako napr. vzdelávanie sa. Ako som rástla a spoznávala ľudí, zistila som, že nie každý má vo svojom hodnotovom rebríčku slovíčko úprimnosť. Niektorí si naň spomenuli len niekedy, niektorí ho vôbec nepoznali. Pri nich som objavila vlastnosti ako klamstvo, sebeckosť. Chcela som si aj ja vyskúšať, ako chutí lož, a tak som začínala s malými klamstvami. Moje hodnoty sa začínali meniť. Už som nebola v niektorých veciach úprimná.

Po maturite som sa zamestnala a k mojim hodnotám pribudla hodnota peňazí. Túžila som byť samostatná a to tiež ovplyvňovali peniaze. Táto hodnota sa postupne predierala hore pred ostatné. Hodnota ako dôvera sa dostala až úplne naspodok, až nakoniec úplne vypadla. Začalo to sebadôverou. Klesla až tak, že mi prestalo na sebe záležať a ja som sa dala ovplyvniť na užívanie návykových látok. Dôvera padla aj u rodičov a aj môj zamestnávateľ už nemal ku mne takú dôveru ako kedysi. Návykové látky úplne rozbili môj hodnotový rebríček. Poznala som len jednu hodnotu – drogu. Na uspokojenie som využívala aj ďalšie, ako napr. klamstvo. Zrejme to bol pud sebazáchovy, ktorý ma varoval, aké to je so mnou zlé. Teraz znovu objavujem a učím sa tie moje staré vlastnosti, z ktorých niektoré som mala predtým postavené na prvých priečkach.

 

Jana S.

 

  

Dobrý charakter si treba ceniť viac než výnimočný talent. Talent je zvyčajne darom. Dobrý charakter naopak nie je vrodený. Musíme ho budovať kúsok po kúsku – myslením, vôľou, odvahou a rozhodnosťou.

 

John Luther

 

 

 

Lúka

 

 

JAR

Kvety kvitnú, tráva sa tlačí spod zeme. Slniečko svieti, chrobáci lietajú

a poskakujú okolo vypučaných hláv kvetov. Usilovné včely sa

prenášajú z kveta na kvet. Opeľujú. Dážďovky prerývajú zem, aby

mohla dýchať. Taký hovnivál tiež pracuje. Gúľa si pred sebou svoje

guličky. Vtáci lietajú a chytajú ako potravu niektoré druhy hmyzu.

 

LETO

Všetko vonia a všade počuť bzukot múch a ostatného hmyzu. Ľudia

prichádzajú na lúku. Líhajú si do vyrastenej tmavozelenej trávy.

Odpočívajú. Život na lúke je v plnom prúde.

 

JESEŇ

Kvety začínajú pomaly vädnúť. Sem - tam sa nájde nejaký jesenný

kvet. Často prší. Všade je blato. Stromy naokolo lúky majú krásne

farby.

 

ZIMA

Zem pokryje snehová perina. Zem sa čistí od jedov, ale musí prijímať

aj ďalšie. Je nahnevaná na ľudí, a tak im robí zle.

 

Zuzana P.

 

 

Život a viera

 

 

Život je dar, je to obrovský dar od boha a rodičov. Život vzniká z lásky dvoch ľudí, a preto si myslím, že život by sme mali žiť plnohodnotne, prežívať každú chvíľku života na 100%. Radovať sa z maličkostí, ako je východ slnka, kŕdeľ divých husí na krásnej belasej oblohe s miliónmi bielych obláčikov, ktoré pripomínajú stádo ovečiek. Tešiť sa z toho, že som zdravý a môžem si zahrať futbal, môžem ísť do posilovne, môžem behať po lese, že môžem pracovať.

Pre mňa osobne je náplňou života pomáhať ľuďom, robiť ľuďom radosť. Verte mi, je nádherné, keď vidíte úsmev na človeku, ktorému ste pomohli alebo ste ho ináč potešili. Napríklad pustiť starenku o paličke sadnúť v električke, pomôcť jej nastúpiť, vystúpiť. Vždy sa u mňa po podobných veciach objaví obrovský hrejivý pocit, vtedy je moja duša na správnom mieste a mám príjemný pocit, že je vykonaná ďalšia dobrá vec na tejto veľkej zemeguli. Možno si poviete, že je to drobnosť, ale keby každý človek alebo aspoň každý tretí urobil podobnú drobnosť, hneď by bolo na svete aspoň v tú chvíľku lepšie. Beriem život taký, aký je, beriem tento svet aký je, ale verím a budem vždy veriť až do poslednej sekundy môjho života, že to bude všetko raz dobre.

V živote je veľa prekážok, ktoré treba zdolať, keď chceme postúpiť ďalej, a to ma dosť motivuje do života a zároveň aj burcuje, aby som sa nevzdal a išiel ďalej za svojím cieľom, aj keď neviem, kde ten cieľ je. Každá zdolaná prekážka je nádherný pocit, ktorý sa dá prirovnať k horolezcovi, ktorý po hrozne dlhom a namáhavom výstupe nakoniec vystúpil na vrchol, zapichol tam vlajku svojej krajiny a posedel si tam malú chvíľku. Avšak ten nádherný pocit, že tam vyliezol a zdolal tú tvrdú, studenú skalu, je tam. Keď zlezie naspäť dole, hovorí si: “Jedna hora je zdolaná, ale je ich na Zemi ešte hrozne veľa, ktoré som ešte nezdolal” a už sa v duchu pripravuje na druhú horu, na druhý výstup, ktorý bude možno zdĺhavejší a namáhavejší, ale nezľakne sa a pôjde aj na ďalší výstup.

Zoberme si armádu. V armáde by mali byť odvážni vojaci, ktorí musia rátať aj s najväčšou obeťou, a tou je strata života. Ich povolanie je, myslím, dosť odvážne a v ich prípade musí ísť odvaha a smrť ruka v ruke. Vojak si nemôže dovoliť konať zbabelo, lebo svojou zbabelosťou by mohol zobrať na druhý svet aj celú svoju jednotku.

Takže, keď si to odrazíme na našu liečbu, je to o tom, že aj po recidíve, ale aj po viacerých recidívach treba mať odvahu, odhodlanie, húževnatosť. Ale aj motiváciu. Pretože keby sme sa vzdali, zachovali by sme sa dosť zbabelo a mohli by sme - ako ten zbabelý vojak - okrem seba zničiť a zobrať so sebou aj blízkych, ktorí nám veria. Ukončil by som to tým, že vždy je nádej a tá umiera posledná – a to bude po celý môj život obrovským krédom.

 

Miro H.

 

Moja kariéra hráča

 

Moje problémy sa začali v roku 1989. Po prvýkrát som prišiel o prácu vlastnou vinou. Našiel som síce lepšiu prácu, no tým to ešte nekončilo. Začal som zarábať trochu viac peňazí, a keďže ma nikto nenaučil zodpovednosti, ako s nimi zaobchádzať, hodil som prvú mincu do automatu, po pár dňoch to bolo o desať viac. Vtedy som si ešte neuvedomil, že ma dostali. Neprekukol som ani to, na akom princípe tieto stroje pracujú a že vlastne robia opak toho, na čo je ľuďmi vymyslená elektronika. Pracujú síce pre ľudí, no aj proti nim. Ony mi začali nabúravať čoraz viac moje osobné voľno. Neskôr to už nebolo len voľno, ale aj moje osobné vzťahy v rodine a blízkom okolí. Sťahovalo ma to čoraz hlbšie až na samé dno. A zrazu to už nebola hra, ale závislosť. To som však vtedy ešte netušil.

Po nejakej dobe ma hra čoraz viac pohlcovala časovo, ale aj finančne. Často som zabúdal na svoje povinnosti, bol som roztržitý a nervózny a čoraz viac aj uzatvorený. Začali sa ešte väčšie problémy, prišiel som o vlastnú rodinu, ktorú som si počas svojej vášne založil. Prišiel som aj o svoju dcéru, ktorú som zanedbal a na ktorú som úplne zabudol. Prišiel som o dôveru ľudí, ktorých som miloval. Začal som byť zhovievavý, klamal som, manipuloval, závidel druhým, kradol a podvádzal som iných a hlavne seba. Ale najviac ma mrzí, že som stratil dôveru sám k sebe. Ráno sa neviem pozrieť do zrkadla. Až teraz priznávam, že som naozaj závislý. Myslím, že to je správny začiatok k ukončeniu mojej kariéry hráča a správny krok k tomu, aby som začal kariéru človeka, ktorý sa môže pozrieť do zrkadla.

 

Štefan B.

 

 

61 dní potom

 

61 dní predtým som mal celú noc štikutku. Nikto ma nespomínal, bolo mi “iba” zle z alkoholu, vracania a každého sústa jedla, čo som dal do seba.

61 dní predtým som sa nevládal obliecť, nič pekné na tomto svete nebolo, aj slnko nepríjemne pálilo v opuchnutých očiach.

61 dní predtým sa mi nechcelo žiť.

61 dní potom som sa akoby znova narodil. Začal som triezvieť.

 

Marián K.

 

 

 

Neverím tomu, že všetci robia to, čo si myslia

 

 

Každý človek sa pretvaruje. Nejde o to, či je to preňho výhodné, skôr o to, že to robí každý.

Niekto sa pretvaruje, aby si iní nemysleli, čo on sám nechce. Možno mu v tom bráni precitlivelosť, ktorú by dal najavo, keby sa iní dozvedeli, čo daný človek napr. vykonal. Skôr sa však bojí.

Niekto chce získať autoritu, a preto zo seba robí úplne iného človeka, než akým v skutočnosti je. Či už získa kredit v práci alebo vo svojom okolí, možno v rodine, myslím, že autoritou môže byť človek, ktorý má v sebe autoritu na prvý pohľad, a nie ten, kto sa dotlačí či inak rozhodne stať sa autoritou.

Niekto má rád zmenu a pretvaruje sa kvôli tomu. Vďaka tomu sa časom zmení, ak iní zareagujú dosť priaznivým spôsobom, aby prišla skutočne zmena. Niekto zmenu potrebuje a je to jeho cieľ. Ak sa zaberie do seba, zmena príde skôr či neskôr, ale najskôr sa pretvaruje, pretože si verí príliš. To asi každý.

Niekto sa pretvaruje, aby zakryl svoje nedostatky, ktoré má a dúfa, že o tom bude vedieť iba on a ten, ktorému už v tom nezabráni.

Tento a ostatní, o ktorých som napísal, môžu a nemusia sa potknúť, ale keď si svoje problémy nechajú v sebe a svojou neistotou budú rozširovať nie až tak pokojné myšlienky, nebude lepšie ani človeku, ktorý to v sebe dusí, a vôbec nie tomu, s kým príde do kontaktu.

 

Michal Š.

 

 

 

 

“Som pripravený ísť pri hľadaní Pravdy kamkoľvek,” vyhlásil horlivý žiak.

Majstra to pobavilo. “Kedy chceš vyraziť?” opýtal sa.

“Akonáhle mi povieš, aby som šiel.”

“Odporúčam ti ísť rovno za nosom.”

“Áno. Ale kde sa mám zastaviť?”

“Kde chceš.”

“A bude tam Pravda?”

“Áno. Budeš ju mať priamo pred nosom a bude uprene hľadieť do tvojich nevidomých očí.”

 

Anthony de Mello

 

 

Ja ako abstinent

 

 

Po návrate z liečby do reálneho sveta, tým myslím nechránené prostredie, budem musieť robiť veľa vecí inak. Myslím hlavne veci, ktoré som nespájal s mojou závislosťou, no teraz o nich viem, že v životnom štýle abstinenta nemajú čo robiť.

Ako prvú vec si musím vytriediť kamarátov, lebo väčšina z nich konzumuje aspoň marihuanu. Musím sa k nim začať stavať už len ako k známym, ako kamarátov budem brať len ľudí, no nie je ich veľa, ktorí sú skoro úplne čistí, teda sú čistí od ilegálnych drog a alkohol si vypijú len málokedy. Keď budú piť, samozrejme, že vtedy s nimi nebudem, lebo si už v živote nechcem nič dať a viem, že keď to poruším čo i len pri alkohole, opäť skončím pri heroíne. Dúfam, že postupom času sa okruh mojich čistých známych rozšíri, bude to podľa mňa zapríčinené hlavne mojím životným štýlom abstinenta.

Ako druhú vec musím zmeniť štýl mojej zábavy. Zabával som sa na diskotékach, chatách a bytoch pri hudbe a drogách. Chcem to teraz zmeniť, chcem sa naučiť zabávať pri práci, pri svojich koníčkoch, pri rozhovoroch s ľuďmi, pri spoznávaní krás prírody a pri cestovaní po celom svete. Myslím si, že keď budem mať triezvu hlavu pri týchto aktivitách, budem zábavou až preplnený a nebudem ju vyhľadávať v umelej podobe.

Ďalej musím na sebe vylepšiť vytrvalosť, to znamená, že to čo začnem, to aj dokončím, lebo doteraz som bol taký, že keď sa mi nedarilo, tak som s tým prestal, malé neúspechy ma vedeli odradiť. Myslím si, že správny abstinent by mal napĺňať všetky svoje ciele, nech mu to trvá akokoľvek dlho a nech je cesta k nim plná ťažkých či ľahkých prekážok. Len vtedy si môže byť svojou psychickou silou istý a udržať si doživotnú abstinenciu. Ďalšia vec potrebná k môjmu čistému životu je aktivita. Lenivosť musím zo svojho myslenia úplne odstrániť, lebo s lenivosťou je u mňa spojená nuda, ktorá je pre mňa spúšťačom recidívy.

 

Dušan A.

 


Zodpovední redaktori: PaedDr. Hroznata Živný
Mgr. Juraj Kačo

Vydal: Inštitút drogových závislostí pri Centre pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, 821 05 Bratislava
Liečebná pomôcka

Ďakujeme všetkým , ktorí sa podieľali na vzniku tohto čísla časopisu!