Nezávislosť

číslo 3, ročník 5, januar 2001



Sníval sa mi krásny sen, ten sa volal slza
Má ešte cenu bojovať ?
Zúfalstvo po skončení výkonu trestu - kde je nádej ?
Tajnička
Dospelé deti alkoholikov majú ťažkosti...
Zvládanie nespavosti
Ako na to
K víťaznému úsvitu aj porazený (len bež)
Tajnička 2
Citáty
Centrum pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, P.O.Box 51, 821 05 Bratislava

tel.: 07/5341 74 64, (5341 91 48)
fax.: 07/5341 91 48, (5341 74 75)

e-mail: idz@drogy.sk

 

Sníval som krásny sen, ten sa volal "SLZA"

Zrodila sa mi v oku, padá

padá po mojich lícach, steká po mojich perách,

potajomky a nebadane ju pašujem po tvári dole,

pretože – veď chlapci neplačú (tá hlúpa povera)

a na koniec dopadne doprostred môjho srdca.

Tam, kde dopadne, zabolí najviac, ale čo je fyzická

bolesť, proti nepochopeniu tých, ktorých ozaj miluješ (a vďačíš

im za veľa?) - Horúca slza doprostred srdca zabolí najviac. (Nemusí

to byť slza byť doslovná).

 

 

Má ešte cenu bojovať ?

 

Proč člověk bojuje dál, i když se všechno spikne proti němu? Na to neexistuje rozumná odpověď. Někdo bojuje do úplného konce, někdo se potopí bez boje. Štěstí, neštěstí, a naděje je tak trochu jako žena-vrtkavá a tak trochu nespolehlivá, ale to neznamená, že by jste život milovali o to méně. (prebraté)

 

Prečo sa mi v poslednej dobe život tak strašne hnusí? Samý podvod a klam. Niekedy sa mi už ani dýchať nechce. Nedokážem sa už ani poriadne od srdca zasmiať – tak úprimne ako voľakedy. Vždy som každému pomáhal, veril a snažil sa pomôcť aj keď to nešlo. A  teraz človek nemôže pomaly veriť ani najlepšiemu priateľovi (existuje tento živočíšny druh ešte vôbec?) lebo aj ten je schopný ťa potopiť. Prečo sa človek nemôže venovať niečomu, čo ho baví – to ho už drogy tak odpísali? Už nemá šancu? Prečo je také ťažké nájsť cestu späť a začať odznova? Prečo ma prestávajú baviť koníčky aj veci, ktoré ma predtým bavili? Ako keby som nemal na nič čas, alebo ani nechcel mať. Stále sa cítim unavený, veď žiť v strachu a strese, to sa stále nedá. Dokedy to ešte vydržím, než spravím nejakú sprostosť? Dokedy ma stále ešte bude prenasledovať minulosť? – to sa jej už nikdy nezbavím? Ako potom môžem začať odznova? - veď to si samo o sebe odporuje. Minulosť ma vždy dobehne, tak ako každého. Má v takom prípade ešte vôbec cenu bojovať?...

Myslím, že aj cez to všetko, cez všetko, čo bolo vyššie napísané, má cenu bojovať. Práve preto, aby človek už nikdy viac neskončil tak, že bude bez ozajstných priateľov a nebude sa vedieť (ani môcť) od srdca zasmiať.

R., 31r., klient z individuálnej terapie v našom centre

  

 

Zúfalstvo po skončení výkonu trestu - kde je nádej ?

 

Čo sa to zo mňa vlastne stalo – troska s podlomeným zdravím. Myslel som si, že som múdry, nechal som sa ovplyvňovať kadekým, a zatiaľ ma tí ľudia len využívali a zneužívali. To, čo som robil v 17-18 rokoch, som mal (ak vôbec) začať robiť teraz, keď už mám na to rozum, skúsenosti a “filipa”. Predtým som vlastný rozum len málokedy pustil k slovu, nechal som sa ovplyvňovať druhými. Mával som vrecká plné peňazí, ktoré som len tak preflákal a mohol som ich využiť úplne, úplne ináč. Napr. založiť malej knižku – teraz by tam mala celkom slušný základ. Ale nie – ja som si myslel, že som najmúdrejší na svete. A tak som aj dopadol. Nemám nič, niekedy dokonca ani na cigarety. A keď potrebujem peniaze na lieky, musím si pýtať od otca – niekedy sa až hanbím. Keby len bola robota! Keď som pracoval a mal svoje peniaze, bolo všetko iné. Ale len málokto zamestná niekoho, kto bol 2x v base. Lebo mu neverí – ale to sú len predsudky vytvorené ľuďmi. Prečo by som ja mal pracovať horšie, ako niekto druhý len zato, že som bol tam vnútri. Dokonca by som povedal, že je to naopak – tam človeka naučia disciplíne, a len málokto sa tam chce vrátiť, tak si dáva veľký pozor, aby sa nič nestalo – myslím tým nič nevyviedol. Ale ľudia u nás to proste ešte nechápu. Rozmýšľajú tak, ako ich to naučili za bývalého režimu. Napríklad v Holandsku ľuďom prepusteným z väzenia (ak nesedeli za nejaké moc vážne trestné činy – vraždy, znásilnenia, lúpeže) dávajú šancu – nový štart, možnosť zmeniť sa a začať nový život!!! U nás sa o tom stále len viac rozpráva, ale nič sa pre to nerobí. Zažil som to sám na sebe, takže viem, že to nie je lož. Áno, dajú vám pár halierov do začiatku, čo vám pri šetrení a dobrej vôli vydržia maximálne 8-10 dní. A čo potom?! Nájdi si robotu! Prídete na úrad práce, poviete odkiaľ idete a všetci sú “celí žeraví” vám zohnať prácu. Hrajú to, že vám ju hľadajú, ale ak si ju nevybavíte sami, tak 0 bodov. Ak máte šťastie, možno dostanete 2-2,5 tisíca sociálnej podpory. Ale skúste z  oho pri dnešných cenách vyžiť! Chápem, že štát nemá peniaze nazvyš, ale ako má potom človek začať nový život – odštartovať nanovo, keď vlastne nemá ako? Nemá ani len na to, aby si zaplatil bývanie a jedlo. To znamená, že spoločnosť ho vlastne ženie naspäť tam, kam by sa možno už nikdy nechcel vrátiť. Kto bol v lochu, už proste nemá šancu. A to podľa zákona po odpykaní trestu by sa na neho malo hľadieť ako na netrestaného. Ale je to tak aj v praxi? Vôbec nie! Skúste to sami, možno sa prebudíte z toho sna, že sme v demokracii. Preboha – ľudia – nevidíte, že pomaly ale iste smerujeme k diktatúre? Viem, že za túto vetu, túto pravdu prídem o mnohé šance, ale ako povedal ´LAO´C – “ústa, ktoré poznajú pravdu, nesmú zostať zavreté”.

 

 

Myslel som si vtedy, že je to priateľstvo, kamarátstvo, ale teraz viem, že všetko bolo založené len na drogách a možnostiach dostať sa k nim – zohnať ich alebo suroviny na ich výrobu. Podľa toho je v podstate partia aj hierarchizovaná – ale to som pochopil až oveľa, oveľa neskôr. Teraz ma aj veľmi mrzí, že som niektorých ľudí naučil čo i len časť svojich vedomostí – pod drogami mi nedošlo, že to bude vlastne reťazová reakcia – jeden sa bude učiť od druhého. Mnohým z nich som tým určite zničil život a budúcnosť. Ale vtedy som bol vlastne stále pod drogami, rozmýšľal som úplne ináč ako teraz. Aj môj rebríček hodnôt a priority boli úplne iné. Vtedy mi robil dobre ich obdiv. Vedelo sa, že keď sa povie Brada, je to záruka kvality – aspoň v tej dobe. Ale neskôr som aj ja začal ísť ku dnu (nebýval som doma) a klamal som aj niektorých kamarátov, len aby bolo na drogy. Bral som veci aj z domu, takže ma niekoľkokrát z domu vyhodili a takmer 2 roky som žil na ulici. Nebol to ľahký život, ale mnohému ma naučil. Ale to už som myslím písal inde. Bol som vždy príliš dôverčivý k ľuďom, takže som sa často sklamal, a to ma hodilo ešte hlbšie. V poslednej dobe rozmýšľam ináč – drogy ako keby sa mi začínali hnusiť, lebo mi pokazili celý život, a zobrali mi to, čo som mal najradšej, ale vtedy som si to neuvedomoval – ženu a dcérku. Až teraz viem, ako veľmi ich mám rád. Žiaľbohu príliš neskoro. Droga je svinstvo – novodobý otrokár – všetko ti zoberie, až jej nemáš čo dať, tak ťa zabíja. Stojí to za tých pár krásnych chvíľ pri fleši? Stojí to za fetovanie len pre fetovanie, veľakrát len pre frajerinu, kým človek nepadne do závislosti? Po určitej dobe už ti droga nič nové nedá, akurát tak absťák, ak ju nemáš. Ale na to na začiatku nikto nemyslí, lebo droga mu ešte robí dobre a ešte nezažil poriadnu krízu. Väčšinou verí, že on to zvládne, že on sa závislým nestane. Ale to si na začiatku myslí takmer každý. Ale po čase sa mu to aj tak vymkne z rúk, tak ako každému. Keď je raz niekto závislý, nedá sa fetovať len tak niekedy. Telo drogu vyžaduje. Len nechápem jedno – každý vie, že drogy sú svinstvo, a predsa toľkí po nich siahajú – prečo? Koľkých ešte drogy budú musieť zabiť, aby mladí pochopili, že je to svinstvo a nestojí za to ani len skúšať? Kopa mladých pozná niekoho, kto v drogách ide alebo na ne zomrel, ale aj tak si idú kúpiť, len aby to vyskúšali. A to môže byť prvý krok, ktorý si človek ani neuvedomí, ale spraví mu to dobre (tak ako na začiatku takmer každému) a nabudúce tam pôjde zas. Možno áno, možno nie – ale neoplatí sa s tým hazardovať. Viem to z vlastnej skúsenosti, a nie ako druhí z rečí. Hlupáci – napchávajte druhým vrecká, nech sa vyvážajú v drahých autách, s našimi najkrajšími babami a vy sa môžete len tak z diaľky prizerať, lebo ste všetko vrazili do drog. Tak ako ja, takže ten pocit veľmi dobre poznám. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som začal abstinovať. A dúfam, že tento krát vydržím. Nerád by som sa vrátil ku tomu svinstvu – heroínu. Aj keď už vlastne nemám čo stratiť.

 

Tajnička

 

  1. Typy ľudí rozdeľujeme do štyroch povahových skupín. Sú to
  2. melancholik, sangvinik, flegmatik a .......

  3. Hlavné mesto Egypta
  4. Úradný jazyk v Egypte
  5. Hlavné mesto Nigérie
  6. Najväčší kontinent na svete
  7. Hlavné mesto Pakistanu
  8. Africké zviera
  9. Hlavné mesto Číny
  10. Hlavné mesto Izaelu
  11. Názov planéty vzdialenej od Slnka 108 miliónov km a stredná
  12. doba obehu je 225 dní

  13. Akej látke patrí vzorec CH4
  14. Aké priezvisko mal prezident (1939-1945) Slovenska

 

 

Vypracovala pacientka Metadonového programu, Mária

Odpovede z tajničky: 1.cholerik, 2.Káhira, 3.arabčina, 4.Abuja, 5.Ázia, 6.Islamabad, 7.slon, 8.Peking, 9.Jeruzalem, 10.Venuša, 11.Metan, 12.Tiso.

 

 

Dospelé deti alkoholikov majú ťažkosti pri doťahovaní úloh do konca

 

 

V typickej alkoholickej domácnosti sa to sľubmi len tak hemžilo. Každá práca čakala vždy za rohom. Upratovanie, či údržba domu sa nikdy nekonala. Vždy ostalo len pri sľube, že sa postaví detský domček alebo sa spolu zahraje alkoholik s dieťaťom. Teraz sa chystám na toto a potom sa pustím do tamtoho. Ale ani “toto” ani “tamto” sa nikdy nekonalo.

Spomínate si na chvíle, keď alkoholik vyrazil von, nakúpil farbu, všeto pripravil na maľovanie, a potom trvalo celé roky, kým sa vymaľovalo? Plno úžasných nápadov, ale žiadny z nich sa nikdy neuskutočnil. A keď predsa, ubehol taký dlhý čas, že ste zabudli, ako sa na ten nápad prišlo.

Keď niečo napadlo vás, kto si na vás urobil čas, posadil sa s vami a povedal: “To je dobrý nápad. Ako na to pôjdeš? Koľko ti to zaberie času? Si si istý, že to budeš vedieť? Môžeš si to rozložiť na menšie časti? Zvládneš to?” pravdepodobne k takému rozhovoru nikdy nedošlo.

Ani v rodine, kde nie sú alkoholici, nemusia rodičia učiť deti riešiť problémy, ale je tam dosť príkladov správania a prístupov, ktoré slúžia ako vzor. Dieťa to sleduje a môže sa pýtať.

To, že neviete dokončiť zadanú úlohu ale nezanmená, že ste neschopný alebo flákač a neviete si veci zorganizovať.

 

AKO RIEŠIŤ PROBLÉM S DOŤAHOVANÍM VECÍ DO KONCA?

 

Je čas, aby ste zistili, či ste naozaj takí nanič alebo nemáte dosť informácií, ako ukončiť danú úlohu.

Na začiatku si musíte veľmi dobre uvedomiť, o akú úlohu sa jedná. Je to zvládnuteľné? Potom musíte pripraviť taký plán, aby ste mohli krok za krokom uskutoťňovať. Musíte si pre každý krok navrhnúť maximálnu dobu.

Ďalším krokom je plnenie časového limitu. Je reálne, aby ste ho dodržali, keď jednotlivé časti zaberú toľko času?

Musíte si uvedomiť, aký máte štýl práce. Spomeňte si na školu. Ako ste sa najlepšie učili, keď ste chodili do školy? Patrili ste k tým, čo sa učili každý deň trochu, alebo ste dreli deň pred písomkou. Bifľoval ste sa celú noc, lebo ste nemal čas, alebo sa vám tak najlepšie učilo? Ktorý spôsob vám najviac vyhovuje?

Znovu preberte váš plán, možno nebol reálny, buďte naklonený ho prispôsobiť. Je možné, že myšlienka je dobrá, ale nemáte čas alebo je toho na vás veľa.

Ak sa vám zdá, že je to zvládnuteľné, tak sa do toho pustite a nenechajte sa odradiť. Buďte si sám sebe posudzovateľom toho, čo sa vám podarilo. A oceňte svoju snahu: “Dokázal som to, ide mi to dobre.”

 

Pri výbere TERAPEUTA pre individuálnu psychoterapiu by ste mali mať na pamäti:

  1. Terapeut musí rozumieť otázkam návykového správania
  2. Terapeut musí rozumieť tomu, čo znamená byť závislým, neznamená to že ním musel byť
  3. Terapeut musí byť pripravený ochotne reagovať na vaše otázky
  4. Terapeut vám o sebe nemusí hovoriť, je to priestor pre vás
  5. Terapeut môže byť priateľský, ale nie je to priateľ
  6. Mali by ste vedieť, prečo idete k terapeutovi alebo mať motiváciu niečo meniť – problém, prežívanie, myslenie, vzťahy s ľuďmi, vlastnosti osobnosti
  7. Proces uzdravovania je zdĺhavý a môže ho sprevádzať úľava, radosť, ale aj bolesť, smútok, zlosť, nemalo by to byť dôvodom k prerušeniu spolupráce
  8. Individuálna psychoterapia je vždy súčasťou kompletného programu – ambulantného či ústavného, nepomáha samostatne

 

 

Zvládanie nespavosti

 

Nespavosť je obyčajne jedným z najčastejších problémov v čase detoxifikácie ale aj po nej.

Bude sa ťa “snažiť” možno zlomiť, preto je dôležité, aby si o nej vedel čo najviac a nemal z nej strach. Takže sa musíš pripraviť na zvládnutie a minimalizovanie problémov so spánkom, ktoré zakúsiš. Lebo sa dajú zvládnuť!!!

Ideálne by bolo, keby si problémy so spánkom odstránil ešte pred detoxom.

Nepokojný spánok a sny – patria spolu s dalšími 3 k najčastejším následkom závislosti od heroínu ( absťáky, nedostatok energie a motivácie, kolísavá nálada a nepríjemné myšlienky). Tieto 4 prejavy sú vďaka telesným zmenám v tvojom mozgu v dôsledku toho, ako si odvyká byť bez opiátov!!!

Typicky trvajú po dobu 3-6 mesiacov, ale je to individuálne a môže sa to upravovať aj veľmi rýchlo. To je doba, počas ktorej sa znova obnovia prirodzené látky - endorfíny v mozgu !

Čím viac urýchliš svojím pričinením tvorenie endorfínov, tým viac skrátiš trvanie týchto problémov .

Skutočne množstvo spánku je počas prvých 10-tich dni zmenešené, potom človek spí zase nadmerne, ale spánok stále ešte nemusí byť osviežujúci a neraz je sprevádzaný snami o droge. Až potom sa spánok začne normalizovať.

Bude celkom normálne, ak:

1. V období prvých 3 mesiacov sa môže tvoj spánok z noci na noc meniť

2. Budeš mať ťažkosti so zaspaním, ale aj pocit potreby spánku, sny

3. Budú lepšie aj horšie noci, čo sa týka spánku

4. Častejšie sa budeš počas noci budiť

5. Celková doba spánku v noci bude skrátená na 4-6 hod, v porovnaní s normou 7-9 hod.

6.Tvoje sny o drogách budú najprv časté, ale potom stále menej, až konečne sa úplne vytratia!!!

7. Po 6 mesiacoch bude doba hlbokého spánku dokonca ešte dlhšia, ale stále môže byť ešte rušená zlými snami.

  1. Preto musíš pracovať na zlepšení svojich spánkových rituálov a návykov (nebývaj hore do rána, byť v strehu pred prípadnym nepriaznivým dopadom snov o drogách.)

 

Ako sa daju tieto problémy zvládať:

Hovorí sa:....vyskúšal som nejaké relaxácie alebo nejake doporučenia lekárov a terapeutov na liečbu nespavosti, ale nefungovali....

Prečo je to tak?

Lebo takáto liečba nie je ako tabletka na spanie!!!

Treba až 3 a viac mesiacov aby si telo nacvičilo nové spánkové návyky a rituály.

POZOR!

Ak budeš nadalej v užívaní liekov na spanie pokračovat alebo v utišujúcich liekoch pred spaním, tak iné spôsoby budú bez efektu, pretože tabletky majú vačšiu silu, ale sú aj NÁVYKOVÉ!!!

AKO TO JE?

Ovládaš veci okolo spánku:

  1. Nedostatok spanku nespôsobuje žiadne poškodenie, ak tvoje telo bude skutočne vyžadovať spánok, tak zaspí !!!
  2. V skutočnosti sa nespavosť nepredlžuje na dlhšie ako 3 dni.
  3. Je úplne normálne, ak sa zobudíš niekoľkokrát za noc (nie z ničoho nič)
  4. V priebehu krízy sa zobudíš možno 5x viac a budeš mať ľahší spánok, ale nie je to prejav, že to nezvládaš, ale dôsledok zmien predchádzajúceho užívania.

 

Vieš čo môže pomáhať ?

 

LIEČBA NESPAVOSTI:

  1. V čase krízy:

 

Potom, čo si lieky na spanie prestal užívat sa dostaví BUMERANGOVÝ EFEKT!

2. V čase neskôr – absolútne sa nedoporučuje užívať lieky na spanie!!!

 

 

Ako na to

Silní,

tvrdí,

mocní

sú si v istom

- bezpečnej zóne pokračovania.

Násilím,

brutalitou

a falošným populizmom

skrytým za mocou peňazí

- mamonu.

Postrádať vstupenku

do výhodných,

vládnúcich klím (kruhov)

je ROVNÁ strata charakteru.

Veď to nie je žiadna daň...

Upísať dušu diablovi

pre rastúce sebavedomie

nádorového OBRAZU BUDÚCNOSTI.

Mám strach z energického množstva

bez začiatku a bez konca.

Snáď tak isto ako náš SVET,

ktorý bez akéhokoľvek prínosu

A ODHALOVANIA SA

je, asi tiež, iba túžbou po MOCI,

na akejkoľvek úrovni a ničím iným.

 

NAVRHUJEM aby sme všetky

predpoklady a danosti, ktoré nás zavádzajú

- KONZERVUJÚ DO KONZERVATIZMU,

použili na p-r-a-o-b-y-č-a-j-n-é

rozbíjanie VÁZ...

ABY SME SI (aspoň na okamžik)

UVEDOMILI AKÝ JE ŽIVOT KREHKÝ !

Čo vy na to...

(Pacient z MUP)

 

Bob Dylan

K víťaznému úsvitu aj porazený (Len bež)

 

noc mi ubieha rýchlo

a keď si odkrúti svoj tanec

vyzlečie sa

zostane len vo svojom nahom brieždení

pyšne stojí

usmieva sa usmieva

krúti sa krúti

pozvoľna pozvoľna

nespočetne krát som ju videl

- odkrádať sa... opúšťať ma TRIEZVEHO

 

s tisíckou ustatých myšlienok

neskrotnú

a unikajúcu

o takomto čase myslievam

na veľa vecí a na mnohých ľudí

najčastejšie myslím na NEHO

prekrásnu TÚŽBU

s labutími líniami

zľahka ako gazelu

preľaknutú (má prečo)

hlboko teraz spiacu

so svojimi rozpustenými dlhými chodníčkami

farba slnka

presakuje TEMNOTOU

a vnáša SVETLO

do kobiek mojej nepretržitej

(zatiaľ) noci

vymýšľam ľúbostné básne

sťa biedny OSAMOTENÝ pustovník (mrzák)

ktorý vie o svojej moci

poradiť si

strážny duch cesty

čo nepozná oblomnosť (slabosť)

s výnimkou láskavosti

ach TY

čo ma dobre poznáš

možno pridobre?

URČITE

stojíš nad všetkými

myslím že JEDINÝ

a vietor stále veje

nesie mi (zdravé) spomienky

na PRIATEĽOV...a zvuky...a farby

ktoré neuniknú

zachytili sa v kľúčových dierkach (NÁDEJÁCH)

Slim...bradatý Slim

ďaleko v BOŽOM Eldorade

pochovaný

áno chcel bych aby BOL-TU-TERAZ

a nemožnosť je skutočné náradie

klop ťuk ťuk

vietor hýbe okenicou

sen pretrváva o nájazdoch minulosti

v noci

zvoní telefón – HALÓ

smejem sa ľahší o CITY

kým načúvam PRIATEĽOVI

“vedie ma cestou”

a necháva tak...odchádza späť

aby sa postaral o záver mojej noci

buchnutie a Slim

je preč

vonku zavýja siréna

vedie ma po inej (ďalšej) trati

zoskakujem no dostávam sa iba na inú koľaj

klop – ťuk

okenicou

(JE TO AKO KEBY MOJA MYSEĽ (NATOĽKO) NEBOLA SCHOPNÁ EŠTE NIEKEDY STAŤ SA SVOJOU)

rád by som vedel či ešte šváby

lezú po posteli

rád by som vedel či sú to tie isté šváby

ach áno ČASY SA ZMENILI

Mamot mnou pohŕda lebo som nespoľahlivý

ešte stále

a Márlijim sa neprestáva vysmievať môjmu rozháranému životu

i tak – však vie ŽE JE TO CESTA K ŽIVOTU

ale trinástu ulicu zrušili

ŠTART

bývame inde...mačky na strechách

opojené láskou

jedinej hudby

A SOM TO JA KTO JE PRIPRAVENÝ

- načúvať odpočívať odštartovať

pokoj vládne

A JA VSTANEM A ZAZÍVAM

rozhorúčený  pripravený s presakujúcim tepom

BEZ ÚNAVY odhodlane

BEZ SMÚTKU odhodlane...

b-e-z VINY pretože TERAZ bežím FAIR preteky

na škváre pochybností (nevadí)

PRE KAŽDÝ VÍŤAZNÝ Ú-S-V-I-T...budiš aj súpera!

 

(preložené a podstatne upravené pre NEZÁVISLOSŤ z ruky Juraja JAŠČURA)

 

 

Tajnička

 

  1. Medveď okuliarnatý je jediný medveď žijúci v:
  1. Južnej Amerike
  2. Indii
  3. Európe

     2. Opice a ľudoopy patria do skupiny:

  1. cicavce
  2. obojživelníky
  3. plazy

     3. Delfín bieloboký sa živí:

  1. rybami
  2. hmyzom
  3. rastlinami

     4. Netopiere sú cicavce schopné lietať. Zväčša sú to:

  1. denné tvory
  2. ranné tvory
  3. nočné tvory

 

     5. Zviera, ktoré sa pasie je:

  1. korytnačka
  2. ovca
  3. jež

 

     6. Hlodavec je:

  1. myš
  2. kôň
  3. ťava

 

     7. Do akej triedy skupín patrí krab:

  1. obojživelníky
  2. kôrovce
  3. vtáky

 

     8. Rastliny sa delia na skupiny do dvoch tried. Napíš do akej skupiny patrí rastlina PAKOST:

  1. dvojklíčnolistové
  2. jednoklíčnolistové
  3. trojklíčnolistové

 

     9. Do akej časti patrí kel:

  1. koreň
  2. listy
  3. semená

 

     10. Čo je to kosmáč:

  1. opica
  2. žirafa
  3. ťava

 

  1. Značka piva je:
  1. Slap
  2. Fruttis
  3. Corgoň

 

     12. Medzi horniny patrí:

  1. ropa
  2. uhlie
  3. pieskovec

 

     13. Hady majú zuby:

  1. zahnuté
  2. duté
  3. pílovité

 

     14. Hlavné mesto Bulharska je:

  1. Zagreb
  2. Sofia
  3. Sarajevo

 

     15. “Krajina tulipánov” je:

  1. Chorvátsko
  2. Bulharsko
  3. Holandsko

 

Citáty

 

Naše telá sú ako záhrady,

o ktoré sa stará záhradník – naša vôľa.

Tá rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie.

 

Wiliam Shakespeare

 

 

 

Aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokom.

 

Konfucius

 

 

O mnohé veci sa nepokúsime nie preto, že sú ťažké, ale sú ťažké preto, že sa o ne nepokúsime.

 

Seneca

 

  

Keby sme v živote robili to, na čo máme schopnosti, mnohokrát by sme sami nad sebou užasli.

 

Thomas Alva Edison

 

 

 

Často strácame odvahu pri úlohách,

ktoré sa nám zdajú byť obrovskou,

a teda nezvládnuteľnou horou.

Ale i najväčšie pohorie sa dá rozložiť

na malé kamene.Tak sa máme správať i k našim cieľom.

Najskôr ich rozložiť na ľahšie

zvládnuteľné malé úlohy a z tých

potom ako z kúskov mozaiky zložiť celý

obrázok.

 

Walter Lübeck

 

 


Zodpovedné redaktorky: Mgr. Andrea Mihalková
PhDr. Ľubica Skovayová

Vydal: Inštitút drogových závislostí pri Centre pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, 821 05 Bratislava
Liečebná pomôcka

Ďakujeme všetkým , ktorí sa podieľali na vzniku tohto čísla časopisu!