Nezávislosť

číslo 6, ročník 5, jún 2001



    Rozprá"f"ka
    Oči
    Sen
    Máte problémy s hazardným hraním  ?
    Ako sa rozlúčiť s hnevom
    Úvaha o nemoci
    Ferlinghetti
   
Centrum pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, P.O.Box 51, 821 05 Bratislava

tel.: 02/5341 74 64, (5341 91 48)
fax.: 02/5341 91 48, (5341 74 75)

e-mail: idz@drogy.sk

 

Rozprá"f"ka

 

Hodža je najstarší občan na dedine, najskúsenejší a ľudia, keď si nevedia poradiť, prídu ho navštíviť a poprosiť o radu.

Veľa ľudí sa sťažovalo na suseda - lakomca. A Hodža išiel sondovať. Potreboval džbán a zašiel za susedom si ho požičať. Zobral sa, zaklopal na dvere a začal pekne prosiť suseda:

“Pane, prosím vás, požičajte mi ten váš najväčší hrniec - potrebujem ho. Viem, že máte dobré srdce a zľutujete sa nad starčekom.”

Lakomec sa dlho vykrúcal, ale na chvíľu sa odlakomil a Hodža hrdo kráčal s hrncom domov. Bol šťastný, že to dokázal. Hrniec si postavil na stôl, chvíľu ho pozoroval a začal uvažovať.

Večer ide Hodža s jedným malým a veľkým hrncom k susedovi a ten ostal veľmi prekvapený.

“Ja som ti požičal iba jeden hrniec, čo sa stalo, prečo mi vraciaš dva?”

“Vieš, susedko, on sa rozmnožil - ten malý je jeho dieťatko.”

Sused sa potešil, že sa mu rozrástol majetok o jeden hrniec a Hodža to využil.

“Ó susedko, ešte by som si potreboval požičať ten tvoj obľúbený džbán.”

Lakomec si pomyslel: “Blázon, čo odo mňa chce, veď to sa nestáva, aby boli z jedného dva, on je pomätený, ale nevadí, aspoň mám viac – teraz mi prinesie možno tri čajníky.”

Ochotne aj nerád mu požičal a čakal. Deň, dva, tri, týždeň, a potom mu to nedalo. Zaklopal Hodžovi na dvere a pýta si svoj čajník.

“Och,” zosmutnel Hodža, “vieš, zabudol som ti povedať - zomrel.”

“Čo??? Zomrel? Veď to je hlúposť, džbány neumierajú, neklam ma a vráť mi ho.”

“Zomrel,” pokojne odpovedal Hodža. “Keď si uveril, že veľký hrniec má bábätko a požičal si mi džbánik, tak uver, že zomrel.

Lucia B.

 

 

 

Ťaživé problémy, ktorým čelíme, nemôžu byť vyriešené

na tej istej úrovni myslenia, ktorá ich vytvorila.

Albert Einstein

 

 

Oči

 

Včera večer, keď som išiel spať a umýval som si zuby, zahľadel som sa do zrkadla na seba. Pozeral som sa a pýtal som sa: Som to ja?

Som! Som teraz čistý, nefetujem! Pohľad na mňa je teraz pre mňa iný. Môžem sa pozrieť sám sebe do očí a to je pre mňa veľmi pekný pocit. Stojím, pozerám sa sám sebe do očí. Tie oči sú iné, sú čisté. Každý by teraz ľahko vyčítal z tých očí smútok, radosť alebo hnev. Keď som bral, nebolo to tak, moje oči boli matné a bez života. Teraz v nich vidím iskru, akú som tam predtým nevídaval, je to iskra chuti do života. Do nového čistého života!

 

Peter R.

 

 

 

Sen

 

Sníval sa mi krásny sen. Bol som ešte malý chlapec. Chcel som niečo odvážne dokázať. Myslel som si, že odvážne skutky môžu robiť len odvážni a silní chlapci. Stretol som staršieho pána, pôsobil na mňa dojmom slabého a vetchého starca. Dal som sa s ním do reči, plynuli minúty a možno aj hodiny a pomaly som si uvedomoval, že môj prvý dojem bol trošku mylný. Rozprával mi mnoho príbehov a zážitkov zo svojho života.

Zaujal ma jeden z mnohých o malom dievčatku. Hovoril o ňom ako o milej a príjemnej mladej dáme. Chodievala do mestského parku každý deň, stále rovnakou trasou a vždy si sadla na rovnakú lavičku. Potom vytiahla z vrecka kúsky chleba a hádzala ich vtáčikom, ktorí si zvykli na jej každodenný príchod. Vždy si k nej prisadol jeden starší pán a ona mu podala kúsky chleba. On si ich bez slova vzal a tiež sa pripojil k hádzaniu vtákom. Rozprávali sa spolu, smiali sa a vyzeralo to tak, že im nič iné ku šťastiu nechýba. Až potom mi ten starček povedal, že tá mladá dáma bola slepá a že ten starý pán jej rozprával o tých vtáčikoch a ich radosti z jej prítomnosti. A ja som si uvedomil, že odvaha nie je v sile a mužnosti, ale v radosti zo života. Toho starého pána som potom už nikdy vo sne nevidel, aj keď som sa o to pokúšal.

 

Janko Zapletal

 

 

Máte problémy s hazardným hraním?

 

 

Hranie sa môže stať jasným problémom, keď:

 

Skríning gamblingu

 

 

Ak s uvedenými vetami súhlasíte viac ako 2x, odpovedzte pre väčšie upresnenie na nasledujúcich 20 otázok a spočítajte svoje odpovede ÁNO: _______

 

Dotazník Gamblers Anonymous

 

  1. Strácate často kvôli hre čas?
  2. Urobila hra váš život doma nešťastným?
  3. Poškodila hra vašu povesť?
  4. Máte po hraní výčitky svedomia?
  5. Hrali ste niekedy, aby ste mohli vyhranými peniazmi zaplatiť dlhy alebo vyriešiť finančné ťažkosti?
  6. Znížilo hranie vašu ctižiadostivosť alebo výkonnosť?
  7. Máte po prehre nutkanie sa čo najskôr vrátiť a vyhrať peniaze naspäť?
  8. Máte po výhre silnú túžbu vyhrať ešte viac?
  9. Hráte často tak dlho, pokým neprehráte posledné peniaze?
  10. Požičali ste si niekedy peniaze do hry?
  11. Predali ste niekedy niečo, aby ste mali na hru?
  12. Máte nechuť dať vyhrané peniaze na bežné výdavky?
  13. Zabúdate niekedy kvôli hraniu na prospech rodiny?
  14. Hrali ste niekedy dlhšie, než ste mali pôvodne v úmysle?
  15. Hrali ste niekedy, aby ste unikli trápeniu a starostiam?
  16. Prekročili ste niekedy (alebo ste o tom uvažovali) kvôli hre zákon?
  17. Máte kvôli hraniu ťažkosti so spaním?
  18. Túžite pri hádkach, nespokojnosti alebo sklamaní si zahrať?
  19. Keď sa na vás usmeje šťastie, máte chuť to osláviť pár hodinami hry?
  20. Uvažovali ste niekedy kvôli hre o sebazničení?

 

 

Ak ste aj v tomto dotazníku súhlasili viac ako 7x, máte skutočný problém, ktorý vyžaduje vašu pozornosť a riešenie.

 

 

Ako sa rozlúčiť s hnevom

 

 

Hnev nám prekáža. Nie je na nič. Rovnako ako všetky ostatné bludy je aj hnev prostriedkom na to, aby sme svoje pocity vysvetľovali pomocou vonkajších javov. Zabudnite na ostatných. Rozhodujte sa sami – a pokiaľ možno nie pre hnev.

 

Systém výhod, ktorý sme si v súvislosti s hnevom vytvorili

Prečo si vôbec hnev vyberáme? Tu sú niektoré psychologické motívy ľudskej výbušnosti.

 

 

Niekoľko námetov, ako sa zbaviť hnevu

Hnevu sa môžeme zbaviť. Chce to poriadnu dávku nového myslenia a dá sa to uskutočňovať iba v prítomných okamihoch. Tu je niekoľko konkrétnych stratégií, ako sa s hnevom vyrovnať.

 

Z knihy Wayne W. Dyera: Vaše bludy

 

 

Úvaha o nemoci

 

Každý človek sa ocitol v situácii, keď sa schová za slovíčko “nemôžem”, “neviem”, “nedá sa”. Určite mnohým napadne, veď naozaj sa niektoré veci zrealizovať nedajú. Áno, všetci sme veľmi šikovní v hľadaní nerealizovateľných cieľov, predsavzatí či úloh. Avšak sám som sa mnohokrát stretol s človekom, ktorý síce použil slovíčko “nedá sa”, lenže vzápätí hľadal riešenia a alternatívy, ktoré práve prevalcovali to “nedá sa”. Chcem tým povedať, že hľadanie schodnej cesty alebo slovného spojenia “tak takto sa to dá” používajú ľudia, ktorí sú podľa mňa realistami a dokážu sa uplatniť.

Neviem si pomôcť, ale prevažujú medzi nami tzv. realisti, ktorí vždy vidia, alebo hľadajú práve ten reálny háčik brzdiaci ďalšiu aktivitu a realizáciu cieľov.

Myslím si však, že ktokoľvek z nás je schopný dosiahnuť stav, v ktorom sa všetka energia sústredí nie na reálny háčik, ale na reálne riešenie či alternatívu smerujúcu k riešeniu.

Často nás zaslepí závisť. Zatieni cestu a na svetlo vytiahne len “háčiky” a zádrhele.

Ja sám často bojujem s “realistickou” slepotou, či závisťou. A táto slabosť sa mi mnohokrát odvďačila nie veľmi vľúdne, ale zato štedro rozdávala utrpenie – trpel som sám, ale bohužiaľ trpeli aj moji blízki. Práve preto som nastúpil do vlaku, ktorý sa postupne rozbieha a smeruje k tomu, aby som porozumel sám sebe a nasmeroval energiu, ktorá ešte vo mne ostala, práve na to, aby som sa vyhol slepote, lenivosti a pohodliu.

Stačí, keď každý aspoň raz v živote prehliadne “háčik” a pozrie sa ďalej. Určite pocíti pravú silu reálneho videnia problémov.

Je to všetko len môj názor na základe mojich vlastných skúseností a postrehov. Možno som prehliadol niektoré dôležité veci a súvislosti, ale myslím si, že môj názor nie je úplne nezmyselný. Každý má však svoju hlavu a veci si triedi podľa svojich hodnôt.

Držte sa, prosím, svojho rozumu, ale zároveň sa naučte pozorne počúvať a spracovávať všetky informácie práve cez to, čo cítite a ako uvažujete.

 

Martin Jablonický

 

 

XXXXX

 

Svet je úžasné miesto

kam sa narodiť

ak vám teda nevadí šťastie

čo vždy nie je

ktovieaká psina

ak vám teda nevadí že tu a tam sa dačo

zadrhne

práve keď všetko ide ako po masle

lebo veď ani v nebi

nevyspevujú

po celý čas

 

Svet je úžasné miesto

kam sa narodiť

ak vám teda nevadí že podaktorí po celý čas

umierajú

alebo možno iba z času na čas

hladujú

čo nie je až také najhoršie

ak nimi nie ste práve vy

 

Jáj svet je úžasné miesto

kam sa narodiť

ak vám teda veľmi nevadí

zopár vykradnutých mozgov

na vyšších miestach

alebo nejaká – tá bomba

čo vám občas

prekrúti ciferník

alebo iné podobné neprístojnosti

čo obťažujú

našu Puncovanú spoločnosť

a jej pupkáčov

i jej katov – sekáčov

i jej kňazov

a podobných policajtov

rozličné jej segregačné praktiky

kongresové bubliky – bubliky

a kadejaké iné koliky

ktoré naše bláznivé telo

podedilo

 

Veru svet je to najlepšie miesto zo všetkých

kde sa dá robiť kopec vecí ako

šantenie

randenie

smútenie

kde sa dá spievať trúchlivé piesne

a dať sa inšpirovať

a chodiť si hore – dolu

a všetko obzerať

a voňať kvety

a tľapkať sochy po zadku

dokonca aj myslieť

a bozkať ľudí a

robiť deti a nosiť nohavice

a mávať klobúkmi a

tancovať

a chodiť plávať do rieky

a na pikniky

uprostred leta

a vôbec si len tak

“užívať”

 

Áno

ale potom práve v najlepšom

sa zjaví usmievavý

funebrák

 

 

Lawrence Ferlinghetti


Zodpovední redaktori: Mgr. Tamara Svetoňová
Vydal: Inštitút drogových závislostí pri Centre pre liečbu drogových závislostí
Hraničná 2, 821 05 Bratislava
Liečebná pomôcka

Ďakujeme všetkým , ktorí sa podieľali na vzniku tohto čísla časopisu!