PRÍHOVOR | Túlam sa v lese | Môj bývalý denný rituál | Sme to my? | Kvet v kvete | A L I E N | Úryvok z väčšej práce W.X.R.BRD, stáleho prispievateľa - to je sila! (poznámka html kódera) | POĎAKOVANIE
Asi pred mesiacom mi Danica na Kysuciach rozprávala, aké krásne a
užitočné by bolo, keby niekto zariadil takú vec, že tí z Vás, ktorí by chceli
svoj život radikálne zmeniť, mohli by ísť napríklad niekde do Ázie, povedzme do
nejakého kláštora, žiť tam v hľada-ní zmyslu svojho života a pravdy a tak
podobne a tak nejako...
Asi pred rokom prišla na návštevu svojej tety
l9- ročná Soňa, ktorá už dva roky žije v zenovom kláštore v Kórejskej
republike (povedzme, že dokázala realizovať svoj sen). Počúvali sme ju,
zvedaví a možno závidiaci. Rozprávala, že sa „našla“. Na otázku, či musela
ísť až do kórejských hôr, aby sa „našla“, odpovedala, že nie. Je rada, že
môže žiť v zenovom kláštore , ale človek sa môže „nájsť“ všade tam,
kde je (možno som videl smútok v jej očiach, možno sa mi to len zdalo).
11.júla 1998 bude na TOMKOCH veľký deň.
Druhé výročie existencie resocializačno - terapeutickej komunity Občianskeho
združenia ROAD. S touto komunitou úzko spolupracuje naše centrum a táto komunita
je jednou z možností pre tých, ktorí potrebujú to, čo pobyt v komunite
poskytuje. „Prvá generácia“ chlapcov je už doma. Zdravím Ťa, Ičo, Laco, Stano,
Peťo, Maťo, Mišo, Braňo, Rado, Teba predovšetkým Rado,
pretože Ti chcem zablahoželať zvlášť k Tvojej svadbe, čo sa chystá...
Ste čistí a možno to vôbec nie je zásluha TOMKOV, je to hlavne výsledok Vášho
rozhodnutia a Vaša práca.
Ktokoľvek z Vás si vyberie ktorýkoľvek program v našom
centre, alebo iné programy v iných zariadeniach na Slovensku, alebo kdekoľvek inde
na svete, má rovnakú šancu (nebudem teraz hovoriť o tom, že programy nášho centra
sú súčasťou najprepracovanejšieho systému, ktorý obstojí i z hľadiska
najprís-nejších svetových kritérií).
A tradične, aby som nevyšiel z formy, trochu čítania z literatúry:
„Jeden päťbojár, ktorému jeho spoluobčania stále vytýkali, že
je zbabelý, odišiel do cudziny a keď sa po nejakom čase vrátil, chválil sa a tvrdil,
že sa vyzna-menal v mnohých mestách, na Rhode sa mu dokonca podaril taký skok, na
aký sa nezmohol ani žiadny olympijský víťaz. Ktorýsi z poslucháčov ho
prerušil a vyzval ho: “Milý priateľ, ak je to pravda, tak tu je Rhodos, tu skáč
!“
Táto bájka ukazuje, že ak niečo možno dokázať skutkom, je o tom
každá reč zbytočná.“ (staroveká Ezopova bájka z knihy Svět Ezopských
bajek, Praha, Svoboda, l976, str.l25-6.)
A tak Vám všetkým prajem, aby ste si našli svoj Rhodos...
Dr. Hroznata Ž i v n ý
rýchlo a neisto
vnímam len hudbu
mojich krokov.
Párik bielych motýľov
hrajúcich sa vo vánku
mi udáva smer.
Už bežím
a svet je ako rozmazaná fotka,
keď mi zmizli
v žiare zapadajúceho slnka
Blíži sa večer,
ostávam osamelý
v hustom tmavom lese.
Konáre stromov,
ktoré sa predtým
chránili pred ostrou páľavou,
sa rozstúpili zrazu
vôkol mňa.
Do uší sa mi zarýva
ich strašný praskot,
po tele mi steká
krv z dotyku
ich drsnej kôry.
Zlomenie každej vetvy
mi však dáva
novú silu a ja pomaly
kráčam ďalej von
z tmavého lesa, ktorý ma
najprv privábil
svojim tajuplným pokojom.
Kukulík (Jaskový rad)
brodím sa čiernou tmou,
tmavou, špinavou ulicou.
Spánok ma ženie kupredu
zháňam peniaze na drogu
šikovne sa vyhnem davu
vyvrátiť zo seba sladkú šťavu.
Pozerám sa z rohu domu
čo ukradnúť tomu, tamtomu
nezostáva mi už toľko času
olúpim babku, alebo nejakú kasu ?
Čudujeme sa každým dňom.
Špinavostiam uhýbame s údivom.
Už sa nepozeráme kukučom
pod koksom.
S čistou hlavou prechádzame
detoxom.
Cvičíme , počúvame a športujeme.
Riziká a múdrosti do hlavy
zabíjame
Chceš abstinovať a čistý byť .
Na Jaskov rad medzi nás príď.
Katka, Zolo a Juro na Teba
kričia. Neboj sa chlapče,
nikoho tu nemučia.
Dano (Jaskový rad)
Sedím na starej roztrasenej lavičke
starej tak, že i zrod hviezd
hviezd, ktoré sú len znakom, si pamätá
pozerá na to množstvo malých
svietiacich a trblietavých hviezd
osud mi dávno určil tú najjasnejšiu
sprevádza ma vo dne v noci.
Tuší, že mi už niet pomoci
srdce moje zahorelo láskou
láskou šťastnou k Tebe
rodí sa vo mne nový svet
raší vo mne lekna kvet
vidím jeho jasný vzlet
roztvára sa mi pred zrakom.
Farbami leta žiari
ako trblietavá obloha z jari
vidím, cítim vzpružnú jeho silu
vnímam tú oddanosť pravú
ruku v oheň bych vložil
len aby som tento cit prežil
takú krásu vnímam rokmi ľahko
keď ťa vidím, srdce moje
vzlietnuť zo zajatia hrude
silou nespútanou, pýta sa
krv mi v žilách vrie
na slobodu bezhlavo sa ženie
kolená mi tuhnú, trasú sa
ako zvon si hrajú
prsty zlepia sa medom lásky
po dlaniach mi steká
v očiach ma štípe
prizma toho citu
dočkať neviem sa svitu.
Už len rozkvitnúť
vyhnať ruku von
no čím dlhšie tým horšie
darmo tápam pohľadom
do vetra prosím
roztvor svoje srdce
a ja doňho ladne vkĺznem
šťastným ma nerobí len moje šťastie
nediktujem podmienky
píšem len svoje vážne podmienky.
Maťo (Jaskový rad)
A L I E N
Spoza neviditeľného domu sa vinie ľudská vrava
v trojrozmernom priestore kolísajúcich sa veterných
mlynov na vyschnutom poli holandských
krajov, v dune zaviateho piesku, s kvílením
práve páriacich sa mačiek, čakám na svojho
ducha z ďalekých krajov, z púšte mojich úst,
horiacej sliznice prekážajúcich lymfatických
uzlín zväčšených do nekonečného priestoru môjho
tela, splodeného v modrých jazerách mesačnej krajiny,
neprebádanej ľudskou rukou, ktorá ešte
málo vie. V znamení sna vyvolených detí rastie
moja sila, ktorá kráča sprevádzajúc ich krok
k cieľu nimi vybraného.
Až kým vrava neutíchne v jej osamelej samoľúbosti,
budem tu, medzi Vami.
Ponorený hlboko v osamotení a v jej zaliatim výlučku
tichej rezignácie marmeládového sna môjho
strateného detstva.
Roman (Jaskový rad)
Koľko nocí už vlastne poriadne nespím a rozmýšľam - o sebe, o živote, o
minulosti. O tých premárnených rokoch, zničenom zdraví, stratených (už naveky)
státisícoch.
O stratenej dôvere, rozbitej rodine, keď ma vlastná dcérka volá menom a nepovie mi
tato (keby ste len vedeli, ako taký pocit bolí), lebo ma tak málo pozná. Veď väčšinu času čo vyrastala som buď so ženou nežil, alebo bol
zavretý. A to všetko kvôli tomu svinstvu - heroínu a alkoholu. Keby som mohol
čo len jedného jediného zachrániť a zbaviť ho (alebo, čo by bolo ešte lepšie,
predísť tomu) toho svinstva. Presvedčiť ho, že tie nádherné nepopísateľné (lebo
náš slovník je v tomto smere dosť chudobný) stavy v konečnom dôsledku za
to nestoja, a kde to všetko končí... (Možno by ma aj tak nepočúval, tak ako ja som
nepočúval dobre mienené rady svojich ozajstných kamarátov, ktorým na mne záležalo
naozaj, a nie len na oko - kvôli peniazom na dávku. Keby som ich bol vtedy počúvol,
bol by som dnes úplne inde. Z nich sú lekári, právnici, pracujú s cennými
papiermi, niektorí z nich žijú v zahraničí a ja som
len obyčajný fetoš a kriminálnik - aj keď ma basa naučila aj veľa dobrým
veciam, čo je síce paradoxné, ale je to tak.
Ale možnože človek naozaj najprv musí prejsť peklom (aj peklom abstinencie), aby
spoznal NEBO - ozajstné hodnoty života.
Hodnotu priateľstva, lásky, úprimnosti.
Ten, kto s drogami začína, a to teraz nechcem moralizovať,ale hovorím
z vlastnej 11-ročnej skúsenosti - posledných 7,5 roka s tvrdou drogou, ešte
netuší, čo všetko mu droga môže vziať.
Kam až klesne.
Možno nakoniec príde aj o vlastný domov, bude chodiť špinavý, smradľavý a na
ničom mu už nebude záležať.
Ale keby som mu to aj povedal teraz, v závislosti, len by sa mi vysmial (možno by
mi povedal, že som už úplne vygumovaný) a išiel by si pichnúť svoju ďalšiu dávku
- ktorá ho možno práve zabije - vynesú ho z nejakého záchoda nohami dopredu.
Za poslednú dobu som tak pochoval asi 9 kamarátov.
Ak prirátam aj „perník“, tak som na tvrdých drogách
bol 9,5 roka - a vždy na ihle a trvalo mi „jó sakra“ dlho (roky) prísť
nato, kde zrejme je,alebo môže byť chyba a ako prestať po toľkých márnych pokusoch.
Ale teraz by to mohlo vyjsť, lebo to chcem ja sám, nie preto, že mi to niekto
rozkázal, alebo ma k tomu chcel prinútiť. Proste chcem to spraviť sám pre seba.
Už dávno som pochopil, že systémom sľubovania a prisahania napr. frajerke, to
nefunguje.
Droga bude nakoniec silnejšia. Tá podstata je je niekde úplne inde. U každého je to
ináč a zrejme každý musí prísť sám na to, v čom je jeho problém.
Sme individuálni a práve preto každý z nás fetuje pre niečo iné, alebo sa za
tú výhovorku aspoň schováva. A každý má svoj dôvod - výhovorku.
Mnohí ma za moje posledné články zatracujú, že moc moralizujem, ale nikto
z nich sa mi zatiaľ nepozrel do očí a nepovedal:
toto alebo toto nie je pravda - je to lož, výmysel. Lebo v hĺbke duše cíti, že
je to všetko pravda a aj ten koniec býva ak už nie rovnaký,tak aspoň podobný.
Ďakujeme všetkým za príspevky a tešíme sa na ďalšie...
Vydal: Inštitút drogových závislostí pri CPLDZ v Bratislave
Zodpovedný a výkonný redaktor: PaedDr. Hroznata Živný
Redakcia a grafické spracovanie: H&S& H Family comp.
LIEČEBNÁ POMÔCKA