© 1998, zanamenal JK, Droga a Ty
Mám 26 rokov a s heroínom som začal 20 ročný. Najprv to bola heroínová cigareta, ktorú mi ponúkol kamarát. Vyzeralo to ako obyčajná Marlborka a najprv som si myslel, že len blafuje, keď to tak špeciálne "tlačil do hlavy" a tváril sa, že je to niečo extra. Asi aj on mal pocit, že sám je niečo extra. Tak prečo nie? Skúsil som i ja (a dodnes tú prvú cigaretu preklínam). Ozaj to nebola obyčajná Marlborka! Prišlo mi zle a povracal som sa. Cigareta, na rozdiel od ušúľaného marihuanového jointu, ozaj vyzerá úplne normálne. Jednoducho sa odsype trochu tabaku a pridá heroín a vytrasie sa do celého objemu cigarety a skráti filter. A tak som s tým začal, najprv len občas. Keď som začal robiť v strážnej službe, vo vchode, ktorý som strážil, býval díler. A ten ma často pozval k nemu na cigaretu. Kamarátil som sa vtedy s Evou, ktorá robila kurvu a nebol problém s peniazmi. Možno to ani najprv nerobila kvôli fetu, ale neskôr to s ňou išlo dolu vodou a už to robila stále a vlastne len pre fet.
Po cigaretách sme prešli na alobal. Práškový heroín sa ohrieva na kúsku alobalu a dym sa nasáva do úst cez nejakú trubku. A potom sa ešte zvykne dať šluk z normálnej Marlborky.
Vtedy sme si žili celkom dobre, vždy sme mali nejaké dobré auto a tak. Na heroín som si stále viac navykal a telo už ho nutne potrebovalo. A keď ho nebolo, prišla kríza. To ozaj nikto nepochopí, čo to je, ak to sám nezažil a bude ti radiť, aby si jednoducho prestal. A tak raz, keď sme mali krízu, došli sme za jedným feťákom a dokopy sme mali len štvrťku za 300. A to je pre troch ozaj málo. Bolo nám zle a tak nám bolo jedno, nech je to hoci aj cez ihlu. A keď si zvyknutý len fajčiť alebo na alobal - prvýkrát cez ihlu je to ozaj rozdiel, ozaj bomba.
Už sme pri tom zostali, zvlášť, že už nebolo peňazí. S Evou som sa medzitým rozišiel a kvôli fetu som začal kradnúť i doma. Žili sme s mamou a mladším bratom. Otec nás nechal, keď som mal asi 16. Mrzí ma, že preňho skoro vôbec neexistujeme. Keď mám narodeniny, ani nepríde, len zavolá. mama sa mala čo oháňať, aby nás zo svojho platu 4500 Sk uživila. A ešte stihla i čosi ušetriť. Dlho musela šetriť na krištáľovú vázu, ktorú som tiež otočil, keď som nemal na fet. Nehovoriac o mäse, čo som pobral z chladničky. Ozaj mám pri tej smole jedno veľké šťastie, že mám takú dobrú mamu, ktorá toho musela so mnou veľa vytrpieť a aj tak ma nevyhodila z domu. a ozaj ju mám veľmi rád.
Teraz som už 2 mesiace na ambulantnej liečbe a chodím 2 krát týždenne do komunity a beriem kodeín, tramal, nitrazepam a rohypnol. A za tie dva mesiace som čistý od heroínu. Uvedomujem si, že je to vlastne len náhrada, ktorá mi umožní prekonať krízy, ktoré po vysadení heroínu nutne prichádzajú. Ale dá sa to a pomáha to. Aj keď to mám ťažké, lebo práve v našom vchode býva ešte pár feťákov a keď pozerám z okna, vidím podľa toho odkiaľ prichádzajú, celkom jasne, či si nesú tovar od dílera a potom si musím predstavovať ako si to pichajú...
Metadon - áno viem o čo ide, ale nechcem to. Počul som od chalanov, čo sa s tým liečia, aké je to silné a závislosť je vraj väčšia než na heroíne, ktorý aj tak kupuješ riedený, lebo každý cez koho prejde, ho niečím sekne. Denne treba chodiť na Hraničnú po svoju dávku. Viac ti nedajú - inak by sa s tým určite kšeftovalo.
Nepatrím medzi tých, čo s receptom hneď utekajú do lekárne a ešte pred lekárňou to pchajú do seba - zdá sa mi to taká pažravosť. Aj ráno, keď vstanem, nedám si lieky automaticky, ale až keď cítim, že to na mňa ide. Aj keď som bol na heroíne a mal som krízu, kúpil som si len za 300, hoci som mal práve i 1000 a pomohlo mi to tak akurát z krízy a nič viac.
Musím sa z toho dostať a začať normálne žiť. Treba si však nájsť niečo, za čím budem mať záujem ísť. Napr. prácu, po ktorej za sebou niečo vidím - trebárs niečo stavať. Robil som v strážnej službe a to ma nebavilo. Vidím tam po sebe nejakú robotu? Navyše som tam strašne veľa robil - jeden mesiac som odrobil až 288 hodín a zarobil len 5000 Sk!
Teraz nepracujem a bývam s mamou. Netrúfam si robiť, kým sa z toho ako tak nedostanem. Ale je to otrasné nemať čo robiť. Možno by som šiel robiť aspoň pár hodín týždenne i nejakú neplatenú prácu, kde by som videl nejaký úžitok. Triediť zozbierané šatstvo v charite? Prečo nie.
Rád som chodil do prírody a možno zas začnem. Spomínam si na krásne zážitky z čundrov - peši i na vode. Raz som sa ako somár len tak bez všetkého pustil liezť skalu nad jedným kempom na strednom Slovensku. Asi v polovici mi došlo, čo robím. Dolu to už nešlo a dostal som strach. Musel som len hore a nejako sa mi to predsa podarilo. Keď som potom schádzal dolu chodníkom, na ten úžasný pocit, čo som vtedy mal, nikdy nezabudnem.