Maroš - mám syna, ktorý fetuje už 20 rokov

Mam syna, ktory fetuje uz 20 rokov. Vyuzila som vsetky mozne prostriedky, ktore boli dostupne vtedy, aby som zabranila tomuto navyku este v pociatocnom stadiu - bezvysledne. Syn absolvoval 13 x odvykacie liecenia v roznych liecebnych ustavoch po celej republike, vtedy este v Ceskoslovenskej. Podotykam, ze vsetky liecenia boli z donutenia, vtedy to bolo este mozne. Po tychto lieceniach sa stav syna ako-tak stabilizoval. To znamena, ze uvedomil si potrebu byt zamestnanym, zarobit si na zivobytie, prispievat do spolocnej domacnosti (byva s nami, s rodicmi dodnes - je nas jediny syn). Kedze nedostudoval na ziadnej skole, nema ziadnu profesiu, stal sa zavoznikom. Pomaly sme sa zmierili, ze uz iny nebude...
Mal "svoje" dni, ked si isiel zasnivat, v praci bol spokojny, vela cestoval po republike, fyzicka praca ho uspokojovala...Vyhlasil, ze na liecenie ho uz nikto nikdy nedostane... Takto sme zili 10 rokov, ktore Vam nemozem opisat. Podla Einsteinovej relativity - relativne dobre - ak beriem do uvahy tych predoslych 10 rokov.
Az teraz, ked dosledkom reorganizacie podniku, krory posledne 2-3 roky len tak-tak ze prezival (posledny rok uz nemali ani na vyplaty - inak bezny ukaz v dnesnej dobe), syn prisiel o miesto. A kazdy, kto len trocha ma poznatky o narkomanoch, vie, ze praca je velmi dolezita terapia, dokonca jedina motivacia (ak k nej ma narkoman kladny vztah), aby sa "udrzal nad vodou" a nestal sa z neho v dosledku pocitu zbytocnosti asocial, resp. sa uplne opustil a poddal sa svojej droge...
Momentalne pobera nezamestnanecku podporu, a vidime ako upada...Je to strasne a nevieme mu pomoct, dnes zohnat adekvatnu pracu nie je take lahke, a cim to bude neskor, tym to bude tazsie.
Precitajuc si Vase subory, vidim, ze vsetky liecenia su na baze dobrovolnosti. Nevieme na syna zaposobit, aby sa z vlastnej vole podujal na akukolvek terapiu...Otazka: Neexistuje liecebna, kde sa zaoberaju iba pacientmi, ktori maju tento typ zavislosti? Neexistuje organizacia, v ramci ktorej jej pracovnici by mohli pomoct ludom (zaposobit na nich, presvedcit ich nenapadne, skontaktovat sa s nimi mimo liecebni, pozvat ich domov, aby sa presvedcili ake su moznosti, ci vobec sa da este nieco robit, ktori by odborne posudili situaciu). Myslim tym lekara, psychiatra, psychologa, ktory by prisiel k pacientovi.... povedal svoj nazor a odporucil mozny liecebny postup, poradil. Predsa musi taky clovek existovat, kto uz aspon z profesionalnej zvedavosti by sa na to podujal.

Dodatočný ohlas matky 3.11.99:

Mám nápad: Nenašiel by sa študent psychológie, sociálnej práce a pod., prípadne postgraduálneho štúdia, ktorého by prípad zaujímal i profesionálne ako téma pre odbornú prácu? Možno by sa mu podarilo nadviazať so synom kontakt, prebudiť v ňom záujem o niečo normálne a prípadne ho motivovať k liečeniu. Zo synovych záujmov: všetko okolo amerických indiánov, hudba (rock, metal). Ozvite sa prosím, zatiaľ na mail day@drogy.sk.
Prosim Vas, postúpte moju prosbu každému, o kom by ste vedeli, že by nejakou radou vedel mi pomôcť.

Poznámka JK:

Toto je príbeh a zároveň prosba. Došiel 25.10.99. Ak môžete nejako pomôcť, mailujte na day@drogy.sk. Váš mail doručíme matke, ktorá si neželá zverejniť jej adresu. Ak si, želáte, tak ho aj zverejníme, ak si myslíte, že môže byť zaujímavý aj pre iných. Medzitým som sa s matkou i osobne stretol a pohovoril a obdivujem, že nerezignovala.