Mikuláš - Čo zmenilo môj život

Volám sa Miki a mám 31 rokov. Bol som závislý na alkohole aj prchavých látkach a skúšal som aj efedrin. Začínal som ako 15 ročný. Ako letecký modelár som skúšal ovoniavť nitrolak a začal som mať zvláštne pocity. Bál som sa, ale zvedavosť bola silnejšia a tak som nastúpil cestu narkomana, po ktorej som kráčal 13 rokov. Najprv som bral ja. Príjemné zážitky, uvoľnenie a vzrušenie. A potom brala droga. Najprv pokoj. Potom kradla všetko. Priateľov, radosť, prácu, chuť žiť. Droga je zlodej a vrah.

Rodičia, doktori, známi sa mi snažili pomôcť, ale márne. Liečenia v Prahe, Červený Dvur, Predná Hora, Sučany a Martin psychiatria, Veľké Zálužie... Z niektorých liečení som utiekol. Ja sám som si nevedel pomôcť. Nemal som zmysel života, nevedel som si predstaviť život bez drogy. Došlo to tak ďaleko, že som si siahol na život a prerezal som si tepnu. Zachránili ma. Nepamätal som si nič, ale smrti som sa bál. Radšej taký pokašľaný život ako smrť. A potom mi jedna doktorka povedala: Miki, ty máš dve možnosti. Boha lebo smrť. Smrť som nechcel. Nerozumel som síce všetkému, čo mi hovorila, ale pochopil som, že Ježiš je živý (vzkriesený) a že mi môže pomôcť. Chcem som, aby zmenil môj život. Modlil som sa: Ježišu, pomôž mi, môj život nestojí za nič. Vstúp do neho a zmeň ho. A On to urobil. Ježiš mi daroval pokoj, hoci som sa na tele na 3.deň triasol ako osika (absťák). Mal som úžasnú radosť. Začínal som znovu žiť. Nový život. Boží dar.

A potom som urobil chybu. Bol som v jednej rodine, kde ma ponúkli vínom a ja som si vzal. Nebudem sa rozpisovať, ale začalo to znova a ešte horšie. Všetci okolo mňa stratili nádej. Psychiatri hovorili, že mám pol roka života. Existuje na to také slovo, niečo ako neliečiteľný či odpísaný. Ja sám neviem ako som to prešiel. Mal som Bibliu a modlitbu. A asi po 3/4 roku otroctva som sa raz ráno prebudil a posadil na posteli. Taký obyčajný feťácky deň. A zrazu sa mi v hlave rozsvietilo a ja som porozumel, že už nikdy nemusím piť ani fetovať. Ja som si to vedel predstaviť! Ježiš mi dal túto víziu. A tak som sa modlil: Pane, tu to máš, zober si ten fet a všetko. Ja to nechcem. A zrazu som pocítil, akoby sa zatvárali dvere a ten ťah, to nutkanie, ktorému som sa nikdy nevedel dlho brániť prestalo. Bol som slobodný. Chvála Bohu. Teraz je tomu vyše 4 rokov. Slobodný! Ježiš zmenil môj život. Prestal som byť otrokom. Žijem skutočne nový život Spolu s Ježišom, ktorý ma neopustil, ani keď som bol totálne na dne. A to je moje svedectvo.

Poznámka JK: Mikuláš (zmenené meno) uviedol v liste dokonca i plnú adresu a telefón. Skúsime sa s ním skontaktovať dnes - po 4 rokoch, aby napísal ako sa na vec pozerá dnes a ako sa mu darí.
15.12.99 - predstavte si, že Miki odpísal listom! Tu je jeho pohľad po vyše 4 rokoch:

Mikuláš - znovu po 4 rokoch

Hneď ako som dostal Váš list, šiel som sa pozrieť na internet (Teda skoro hneď). Bol to zvláštny pocit, vidieť tam svoj príbeh.
Pýtate sa ma, ako sa mám. Myslím, že sa na to hodí slovo výborne. To čo sa stalo vtedy, keď som bol úplne oslobodený od drogy, nasmerovalo môj život úpne iným smerom. Dnes to vidím oveľa jasnejšie, ako vtedy. To, že som uveril, že Ježiš je vzkriesený, teda žije a obrátil som sa k Nemu v modlitbe o pomoc, bol len prvý krôčik na ceste. To, že je tu niekto, kto sa o mňa zaujíma, o to, akú kvalitu má môj život, je vskutku perfektné. Prežívam úplnú slobodu v tom, že nemusím fetovať a piť. Nie je to tak, že nesmiem a ja by som tak rád. Nemusím sa vôbec brániť. Som stále slobodný. Moja sloboda siaha dokonca tak ďaleko, že by som mohol aj ísť a znovu fetovať, či opíjať sa. Ale nemusím. Nepotrebujem to. Ježiš je viac ako droga. Prežívam akýsi stály, nazval by som to základný pokoj, ktorý nesúvisí s okolnosťami. Viem, že to závisí od môjho vzťahu s Ježišom. Mohol by som to opustiť a ísť si znovu po svojom, ale načo, nebol by som blázon?
Čo sa týka ďalších zmien, predovšetkým som sa pred dvomi rokmi oženil. S mojou manželkou a synom sme teraz kompletná rodina. To bol tiež Boží dar, spojiť ma s niekým, kto mi bude nablízku, koho môžem milovať.
Prácu mám stálu, dobrú aj dobre platenú. Ježiš aj v tomto zmenil môj život, lebo mne sa veru pracovať moc nechcelo. Nemám strach o budúcnosť, nemám strach zo smrti, či choroby. Odvtedy, ako som pozval Ježiša do svojho života, aby ho zmenil, dal mu iný smer a zmysel, sa to stále deje. On je pre mňa pomoc, ktorá nikdy nezlyhala a ani nezlyhá. To, čo nedokázali doktori, psychológovia a ni ja sám, urobil On. Verím, že On je cesta pre každého z akéhokoľvek problému. Veď aj sám povedal: "Ja som cesta, pravda i život..." Každý má právo voľby a ja som zvolil túto cestu. Verím, že život ktorý žijem nie je klamom, fantáziou ale je skutočný, pravdivý.

Poznámka JK: Vďaka Miki, za úprimný list. Myslím, že bude zaujímavý i pre druhých, a preto ho hneď zverejňujem.
Pre čitateľov: Po prečítaní si prípadne skúste skonfrontovať svoj dojem, ktorý na vás tento list možno zanechal, s mojim stručným a suchým pokecom na tému náboženstvo na tomto webe.