Spravodajské listy

číslo 2, 2001



Vyhlásenie

Analýza látok zneužívaných v športe

Význam pohybovej terapie v liečbe drogových závislostí

Resocializácia drogovo závislých cestou fitness

Vysokoškoláci a návykové látky

Antidopingová výchova ako súčasť protidrogového programu

Pretekajúci démoni

Intenzívne športovania a riziko vzniku závislosti od heroínu

Výzva kultúre, športu a alkoholu

Transdrug

Výročná členská schôdza + prihláška

Inštitút drogových závislostí - Centrum pre liečbu drogových závislostí,Hraničná 2, 821 05 Bratislava


tel.: 02/5341 74 64, 02/5341 74 67
fax.: 02/5341 91 48, 02/5341 74 75

e-mail: idz@drogy.sk

 

 

VYHLÁSENIE VÝBORU ODBORNEJ SPOLOČNOSTI PRE ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK K SVETOVÉMU DŇU BOJA PROTI DROGÁM a

K OSOBITNÉMU ZASADNUTIU OSN K EPIDÉMII HIV/AIDS

Výbor Odbornej spoločnosti pre závislosti od psychoaktívnych látok , ktorá pôsobí na Slovensku v oblasti prevencie, terapie, doliečovania, vedy a výskumu závislostí od psychoaktívnych látok vydáva pri príležitosti Svetového dňa boja proti drogám a k Osobitnému Valnému zasadaniu OSN pre HIV a AIDS nasledujúce stanovisko:

 

 

Zneužívanie drog je problémom, ktorý zasahuje do mnohých oblastí verejného života. Problematika užívania drog a závislostí od nich sa preto často vidí iba v súvislostiach, ktoré ju spájajú s porušovaním mravných noriem, s protispoločenským správaním a s kriminalitou. Je zrejmé, že tieto súvislosti prevažujú najmä pokiaľ sa jedná o výrobu, získavanie a šírenie ilegálnych drog.

 

Závislosti od psychoaktívnych látok sú však problémom verejného zdravia a  preto považujeme za potrebné zdôrazniť, že samotná závislosť od drog je už chorobou a teda poškodením zdravia. Nejedná sa len o ochorenia spôsobené závislosťou od ilegálnych drog ale problémom zdravia celej našej verejnosti sa stávajú aj ochorenia spôsobené legálnymi psychoaktívnymi látkami, ktorými sú alkohol, nikotín a i. Spôsoby, pomocou ktorých sa s týmito problémami snažíme vyrovnať sú dôležitými signálmi pre Európu i celé svetové spoločenstvo.

 

 

Chceme vyzdvihnúť skutočnosť, že liečba závislostí je účinná. Závislosti od drog sú liečiteľné a finančne sa jedná o činnosť vysoko efektívnu. Práve účinnosťou liečby závislostí naša krajina ušetrila pri malých nákladoch stovky miliónov korún a získala si v medzinárodnom spoločenstve veľmi dobré meno a uznanie. Starostlivosť a liečba poskytovaná užívateľom, osobám závislým od drog je úsporou a činom pomáhajúcim udržať si vyššiu kvalitu zdravia nás všetkých. Tým, že pomáhame takto chorým, pomáhame aj sebe, zdravotne i finančne.

 

 

Dovolíme si uviesť iba jeden názorný príklad: Slovenská republika je v súčasnosti krajinou s najnižším výskytom ochorenia HIV/AIDS v Európe a patrí medzi špičku v tomto smere aj vo svete (2,5 človeka na 100 000 obyvateľov), kým v okolitých krajinách je výskyt HIV/AIDS niekoľkonásobne vyšší. V krajinách strednej

a východnej Európy hrajú významnú úlohu pri vzniku a šírení tejto epidémie práve užívatelia drog. Tam kde sa v krajinách strednej a východnej Európy epidémia rozbehla je výskyt HIV vo väčšine prípadov medzi vnútrožilovými užívateľmi drog. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, zásluhu na tomto priaznivom stave ako aj majú všetci pracovníci, ktorí sa podieľajú na prevencii a liečbe ľudí so závislosťami od drog. Je to práca ťažká, vysoko odborná a nie vždy dostatočne spoločnosťou akceptovaná a ocenená, preto im aj touto cestou chceme vyjadriť uznanie a poďakovanie.

Záverom sa pri príležitosti Svetového dňa boja proti drogám ako aj v súvislosti s Osobitným zasadaním Valného zhromaždenia OSN k infekcii HIV/AIDS, ktorá sa práve v týchto dňoch koná v New Yorku chceme obrátiť s výzvou na všetkých našich občanov, aby nezabúdali na veľkú závažnosť fenoménu drogových závislostí aj v súvislosti s celosvetovo sa šíriaciou epidémiou HIV/AIDS.

Prosíme ich, aby sa neodvracali od týchto problémov s tým, že sa ich to osobne netýka. My všetci máme teraz veľkú šancu a je len na celej našej spoločnosti, teda na nás jednotlivo, aby sme ju nepremrhali, aby sme si udržali súčasný výnimočný stav na Slovensku a pokiaľ ide o liečbu ľudí so závislosťou od drog, aby sme múdrymi rozhodnutiami situáciu ešte ďalej vylepšili a nie naopak.

 

 

Výbor Odbornej spoločnosti pre závislosti od psychoaktívnych látok na Slovensku v zložení:

MUDr. Ľubomír Gábriš

MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.

MUDr. Ivan Chaban

MUDr. Daniela Cymbalová

 

PaedDr. Hroznata Živný

Milada Gúthová

Rudolf Cserge

Bratislava, 26. 6. 2001

 

 

 

Niekoľko príspevkov, ktoré odozneli na odbornom seminári Šport a drogy organizovanom Odbornou spoločnosťou pre závislostí od psychoaktívnych látok v spolupráci s Inštitútom drogových závislostí pri CPLDZ, Bratislava, seminár sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách v dňoch 27.4 – 29.4. 2001.

( Fotografie uverejnené v Spravodajských listoch, dokumentujú tento seminár)

 

 

 

Analýza látok zneužívaných v športe

Valentová J., Devínsky F. :

Toxikologické a antidopingové centrum Univerzity Komenského v Bratislave

 

 

Prvé analýzy dopingových látok u športovcov sa uskutočnili v r. 1968 na olympiáde v Mexiko City. Sledovanými skupinami zakázaných látok boli hlavne sympatominmetické amíny ( amfetamín, efedrín ), stimulácia centrálnej nervovej sústavy ( strychnín, analeptiká ) a analgetické narkotiká. Do dnešnej podoby k zoznamu zakázaných látok podľa Antidopingového kódexu Medzinárodného olympijského výboru pribudli skupiny anabolických steroidov, beta-agonistov, diuretík, peptidových a glykoproteínových hormónov. Alkohol, kanabinoidy, lokálne anestetiká a beta blokátory patria medzi sledované látky, ktorých použitie pre športe podlieha určitým obmedzeniam, spravidla sú zakázané len u určitých druhov športu alebo tam, kde to predpisujú pravidlá príslušného orgánu.

Analytické metódy v dopingovej kontrole musia zabezpečiť vysokú presnosť a spoľahlivosť, preto metódami výberu je hlavne plynová chromatografia (GC), v kombinácii s hmotnosťou spektrometriou (GC-MS/MS), vysoko účinná kvapalinová chromatografia (HPLC) a imunoanalytické metódy. Požiadavky na vybavenie, akreditáciu laboratórií a analytické postupy v dopingovej kontrole sú tiež definované v Antidopingovom kódexe MOV. Analytická metóda sa skladá z niekoľkých krokov – odber vzorky, predseparačná úprava, chromatografická analýza, spracovanie výsledkov. Pokrok v oblasti analýzy biologických vzoriek zostáva jej predseparačná úprava, ktorá sa zaraďuje z nasledovných dôvodov:

 

izolácia látky a odstránenie interferujúcich zložiek matrice extrakčnými postupmi (kvapalinová extrakcia, extrakcia na tuhej fáze)

dekonjugácia enzymatickou hydrolýzou alebo kyslou a zásaditou hydrolýzou, zakoncentrovanie analytu voči degradácii.

 

Výber vhodnej predseparačnej úpravy v analýze biologickej vzorky je ovplyvnený očakávanou koncentráciou analytov a detekčným limitom použitej metódy, charakterom matrice ( zložením, konzistenciou ).

Analytické postupy pre dopingovú kontrolu vyvíjané na našom pracovisku sa dajú využiť aj v klinickej praxi pri určení hladín liečiv a ich metabolitov v krvi alebo moči. Ako napríklad možno uviesť HLPC a GC metódu na stanovenie metadónu v sére a moči pacientov liečených zo závislostí od opioidov, ktorá bola v rámci spolupráce s Centrom pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Sledovanie sérových hladín metadónu u pacientov v priebehu metadónovej substitučnej liečby je v súčasnosti skúmané ako možný indikátor na pomoc pri stanovení optimálnej terapeutickej dávky.

 

 

 

 

Význam pohybovej terapie v liečbe drogových závislostí

 

Kačo, J.:

Centrum pre liečbu drogových závislostí, Bratislava

 

 

Liečba ako celok v sebe zahŕňa rôzne aktivity /psychoterapiu, ergoterapiu, arteterapiu, muzikoterapiu.../ ale aj pohybovú terapiu teda športové aktivity. Ako prax ukazuje, význam športu v liečbe môžeme vidieť vo viacerých rovinách:

Organizmus drogovo závislého je značne vyčerpaný /najmä u pacientov užívajúcich opiáty/. Ochabnuté svalstvo, nízka hmotnosť sú symptómy, ktoré sú výsledkom pravidelného užívania návykových látok najmä u mužov.

Napätie vyplývajúce zo stresových situácii vznikajúcich v priebehu liečby má klient možnosť odbúrať pomocou športových aktivít či už individuálne /fitnes/ alebo v kolektíve /futbal, volejbal/.

V tomto prípade ide o uvedenú problematiku postendorfínového efektu a to najmä u klientov užívajúcich opiáty. Šport napomáha vo chvíľach, kedy je hladina endorfínu veľmi vysoká a jej odbúranie sa uskutoční za pomoci športovej aktivity a nie užitím návykovej látky.

Šport je veľkou motiváciou pre drogovo závislých, keďže 80% z ich aktívne športovalo. Športové aktivity /najmä posilňovanie/ postupne formujú jednotlivé svalové partie, ktoré boli značne ochabnuté, najmä u chlapcov má tento postup veľký význam, keďže mnohí tužia a môžeme použiť citát ”aby som vyzeral ako predtým...”. Pacient získava pocit sebadôvery, má pocit ”urobil som niečo pre seba”, ”som príjemne unavený”.

Centrum pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej ulici v Bratislave v rámci terapeutických aktivít venuje pozornosť konkrétnym pohybovým športovým aktivitám.

V procese detoxifikácie pacienta od psycho-aktívnej látky ide o pravidelné každodenné cvičenie ako súčasť režimovej liečby kde si i pacienti majú sami možnosť sledovať zlepšovanie svojej výkonnosti na základných cvikoch /kľuky, drepy, práca so svalstvom brucha/. V tejto fáze sa pozornosť upriamuje najmä na sústredenosť pacienta pri cvičení, ktoré mu slúži na odpútanie sa od negatívnych myšlienok. Z medicínskeho hľadiska cvičenie napomáha ku kvalitnejšej detoxifikácií, očisťovaní organizmu od škodlivých látok. Okrem posilňovania majú pacienti možnosť hrať stolný tenis.

Po ukončení detoxifikácie má pacient možnosť pokračovať v strednodobej liečbe, ktorá je niekoľko týždňová. Pohybová terapia je jeho každodennou súčasťou. Hlavné pohybové aktivity sa opierajú o kolektívne hry /futbal, basketbal/, ktoré pacienti majú možnosť vykonávať počas vychádzky. Spomedzi individuálnych športov je to posilňovanie, ktoré v tejto fáze je pod vedením skúsených kondičných trénerov, ktorí dohliadajú na správnosť vykonávania jednotlivých posilňovacích cvikov. Ide o metodické vedenie cvičenia. Program má charakter rekreačného cvičenia, ktoré napomáha v telesnom, ale najmä psychickom raste jedinca. V rámci tohto programu majú pacienti možnosť počas víkendových priepustok pokračovať v cvičení pod vedením trénerov v  niektorých komerčných fitnes centrách. Súčasťou víkendového programu pacienta závislého na opiátoch je účasť na nedeľňajších výletoch v sprievode terapeuta.

V spolupráci s občianským združením Jašterica neoddeliteľnou súčasťou programu pohybových aktivít CPLDZ je každoročný Silvestrovský beh abstinentov, ktorý patrí medzi tradičné športové podujatia CPLDZ.

 

 

 

Resocializácia drogovo závislých cestou fitness

Hekš H.,Telek P.:

Šk H-Fit, Bratislava

 

 

Prezentovaný projekt je zameraný na uplatnenie moderných metód posilňovania vo fitnesscentrách ako alternatívy využitia voľného času v oblasti harm redukcion – terciárnej prevencie drogových závislostí. Je zameraný na pomoc dobrovoľne abstinujúcich mladým ľuďom pri prekonávaní abstinenčných príznakov ( najmä psychickej závislostí ) a na podporu ich snahy o zaradenie sa do normálneho života.

Po dôkladnom zvážení sme sa ako predkladatelia projektu rozhodli vypracovať “Ozdravovací podporný program pre rizikovú skupinu mládeže” – abstinujúcich mladých ľudí v procese liečby závislostí od tzv.: mäkkých a tvrdých drog.

Špecifická práca v tejto oblasti, vysokú profesionalizáciu činnosti, ako aj rad praktických skúseností ako predkladatelia a realizátori projektu dokladujeme dvojročným uplatňovaním obdobného podporného ozdravovacieho programu v terciárnej prevencii spolupráci s CPLDZ na Hraničnej ulici v Bratislave.

Prezentácia tohto programu sa stretla s veľmi pozitívnym ohlasom aj na sympóziu odborníkov pre oblasť drogových závislostí v máji roku 2000 vo Viedni a v apríli r. 2001 v Tatrách na seminári s tematikou “ Drogy a šport”.

Za zmienku stojí, že vysoký záujem o ozdravovací fitnes program prejavili nielen odborníci v terapii a resocializácii drogových závislostí, ale čo je podstatné, priebežne sa projekt stretáva s veľkým a neutíchajúcim záujmom zo strany pacientov CPLDZ. V programe je dôsledne uplatňovaný individuálny prístup ku každému jedincovi a to najmä v oblasti posilňovanie tela, ale i v individuálnom nasmerovaní pri riešení osobných problémov.

 

Celosvetové štúdie odborníkov v oblasti fitnes a drogových závislostí deklarujú jednoznačne priaznivé vplyvy cvičenia na organizmus. Ako najvýznamnejšie možno spomenúť: rozvoj svalstva, pocit zvýšenej energie, prevencia ochorení a posilnenie drogou poškodeného kardiovaskulárneho systému, obnova a skvalitnenie tvorby neurotransmiterov, kontrola telesnej hmotnosti, odbúravanie psychického stresu, zvýšenie sily, ohybnosti tela, nárast zdravého sebavedomia a akceptácie seba samého a mnohé iné. Za zmienku stojí i spoločenský aspekt – pri cvičení vo fitnesscentrách dochádza často k nadväzovaniu nových prosociálnych spoločenských kontaktov. V našej cieľovej skupine ide najmä o nový okruh ľudí s možnosťou svojpomoci. Realizáciou predkladaného projektu prispejeme k posilneniu fyzickej, psychickej i sociálnej reintegrácie závislých a napomôžeme im v ich ceste k životnému cieľu – celoživotnej abstinencii.

Disponujeme vlastnou, v praxi osvedčenou metodikou s konkrétnymi postupmi ako viesť abstinujúcich mladých ľudí v procese liečby s správnemu cvičeniu v štandartných posilňovacích centrách, k správnej a racionálnej výžive a celkovej životospráve.

Základnými zásadami práce inštruktorov, ktoré dodržiavajú v prekladanom projekte, sú:

Z našich doterajších skúseností vyplýva nutnosť zariadenia ozdravovacieho centra, ktoré zabezpečí kvalitatívne, ale hlavne kvantitatívne zlepšenie práce s abstinujúcimi drogovo závislými mladými ľuďmi. Prieskum ukázal záujem aj ostatných centier pre liečbu drogových závislostí o spoluprácu na prezentovanom projekte, čo vytvára reálne predpoklady masového využitia projektu pre Bratislavu a okolie.

 

 

 

 

 

Vysokoškoláci a návykové látky

 

Pavúk, A.:

Katedra biológie FHPV Prešovskej univerzity v Prešove

 

Problematika užívania návykových látok, drogových závislostí a najmä spôsoby prevencie sú jedným z aktuálnych problémov súčasnosti. O tom, aká je situácia v tomto smere u budúcich učiteľov resp. budúcich lekárov sme sa snažili zistiť na vybratej vzorke vysokoškolákov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a napokon u študentov Prešovskej univerzity v Prešove. Skúmaný súbor tvorilo 753 vysokoškolákov, z toho 472 žien (62,2%) a 280 mužov (37,8%).

Priemerný vek študentov bol 22,3 rokov.

 

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť:

  1. Vlastné skúsenosti študentov s užívaním “ mäkkých” a “ tvrdých” drog.
  2. Postoje a názory študentov na dostupnosť drog a ich legalizáciu.

3. Rozdiely v sledovanej problematike podľa študijného zamerania študentov, pohlavného dimorfizmu a regiónov, v ktorých študujú.

Na otázku, či už v živote fajčili odpovedalo 63,3% respondentov, z toho 66,1% študentov pedagogiky a 60,5% medikov. Fajčiarske skúsenosti priznalo 71,3% mužov a 58,7% žien. Zistený rozdiel je štatisticky významný (p < 0,001). Najrozšírenejšou užívanou spoločensky neakceptovateľnou drogou u vysokoškolákov uvedených fakúlt bola marihuana. Experimentovalo s ňou 11,5% študentov. Z hľadiska profesijnej orientácie marihuanu 1 a 2 krát užilo 10,4% študentov PU v Prešove a 12,1% študentov lekárskych fakúlt v Bratislave a v Košiciach. Frekvencia užívania 10 a viac krát sa vo väčšom množstve objavovala u študentov medicíny 7,3% než u prešovských vysokoškolákov 3,7%.Zaujímavé sú zistenia z intersexuálneho hľadiska. Zatiaľ čo u študentov pedagogiky bolo užívanie marihuany vo frekvencii 10 a viac krát veľmi tesné (muži 4,4%, ženy 3,4%) u medikov(muži 13,1%, ženy 3,4%). Celkove možno povedať, že fajčenie marihuany v radoch študentov medicíny je o viac rozšírené, než u pedagógov.

Zrejme je to výsledok väčšej možnosti získania marihuany vo väčších aglomeráciách (Bratislava, Košice) ako v Prešove. Toto konštatovanie potvrdzujú aj nasledujúce údaje, ktoré sledujú prevalenciu fajčenia marihuany podľa regiónov.

Na PU v Prešove – marihuanu užilo 10 a viac krát 3,7% študentov, na LF UPJŠ v Košiciach 4,8% a na LF UK v Bratislave 10,0% študentov.

 

Heroín, kokaín a pervitín, tzv. tvrdé drogy. Stretnutia študentov s týmito látkami sa vyskytovali ale len v kategórii “ skúšania”, teda užitie raz až dvakrát a to relatívne vzácne. Aby sme boli konkrétni tak u študentov prešovskej univerzity sme zaregistrovali osem prípadov (4 muži, 4 ženy), na lekárskej fakulte 12 študentov (6 mužov a 6 žien), ktorí užili kokaín. Užitie pervitínu priznalo 5 študentov v Prešove (3 muži a 2 ženy) a len dvaja študenti medicíny. Ako sme už uviedli náš súbor pozostavoval zo študentov medicíny a pedagogiky. A práve pri skúmaní prevalencie barbiturátov sa zrejme prejavil vplyv zdravotníckeho prostredia, pretože spomínané návykové látky užívalo celkove viac študentov medicíny 11,6% ako budúcich pedagógov ( 9,6%), ešte výraznejší rozdiel bol v pravidelnom užívaní barbiturátov (medici 5,0%, pedagógovia 1,6%).

Zneužívanie drog je typickým mnohorozmerným sociálnym javom, ktorý zahŕňa aspekty zdravotné, právne, sociologické a iné. Závažnosti problému šírenia drogových závislostí nastoľujú aktuálnu požiadavku analýzy tohto javu z rôznych aspektov. Jedným z nich je analýz postojov. Podľa našich zistení fajčenie 20 a viac cigariet denne neschvaľuje 54,1% študentov pedagogiky ale až 88,6% študentov medicíny. V radoch študentiek je viac odporcov fajčenia. S fajčením marihuany nesúhlasilo 63,0% budúcich učiteľov a 68,7% budúcich lekárov. Pre porovnanie na sledovaný fenomén na LF Masarykovej univerzity v Brne, pravidelné fajčenie marihuany nepovažovalo za škodlivé 72,6% študentov.

 

Všeobecne fajčenie cigariet akceptuje 34,6% budúcich učiteľov (46,2%mužov a 28,1% žien) ale len 6,8% medikov (8,2% mužov a 6,2% žien). Fajčenie marihuany akceptuje 28,2% vysokoškolákov v Prešove, teda pedagógov a 23,2% študentov medicíny.

 

Čo sa týka názorov na dostupnosť u študentov na ilegálne drogy pohybujú sa v rozpätí od 65% pri marihuane až po 32% pre “tvrdé drogy”. Všeobecne sa dala očakávať ľahšia dostupnosť k drogám v Bratislave než v Prešove resp. v Košiciach čo sa aj potvrdilo. V poslednom čase zarezonovalo aj v širokej verejnosti otázka legalizácie marihuany. Väčšina vysokoškolákov je jednoznačne proti jej legalizácii, v Prešove 73,6% študentov, menej mužov 76,8% ako žien 73,2%, počet študentov medicíny je o niečo menší 69,7% z toho 62,3% mužov a 73,2% žien.

Legalizáciu marihuany teda podporuje 17,9% respondentov, 14,1% budúcich učiteľov, 21,1% budúcich lekárov ( najliberálnejšie názory na legalizáciu drog mali bratislavskí medici).

Zaujímavé a do istej miery aj očakávané bolo zistenie, že študenti, ktorí neužívajú návykové látky mali k nim významne viac sformované negatívne postoje. Zároveň je za povšimnutie tolerantnejší postoj ku alkoholu ako je postoj k fajčeniu a marihuane. Postoje fajčiarov ku konzumácii marihuany a tvrdých drog sú výrazne menej odmietavé ako u ostatných respondentov.

 

Aj keď z priestorových dôvodov sme nemohli predložiť komplexnejšiu analýzu drogovej scény u vysokoškolákov lekárskych fakúlt v Košiciach a Bratislave resp. u študentov PU v Prešove, predsa si myslíme, že tejto problematike je potrebné sa aj naďalej venovať, pretože táto časť mládeže mladej generácie bude svoje vlastné postoje, návyky a poznatky ku drogám prenášať na svoje budúce bezprostredné pracovné prostredie a to na svojich žiakov a pacientov.

 

 

 

 

 

Antidopingová výchova ako súčasť protidrogového programu

 

 

 

Slamková – Csáderová, Ž.:

Antidopingový výbor SOV, Bratislava

 

 

Úvod

Šport patrí medzi významné ľudské aktivity. Človeku prináša pocit uspokojeniam sebarealizácie, napomáha zvyšovať jeho výkonnosť, telesnú a psychickú zdatnosť a prispieva k celkovému upevneniu zdravia.

Možno aj preto sa uvádzajú niektoré športové aktivity ako možná prevencia, alebo forma terapie v protidrogovej výchove.

Bohužiaľ šport v súčasnej modernej spoločnosti prináša so sebou aj negatívny fenomén ako aj doping.

“V snahe dosiahnuť čo najlepší športový výkon, či umiestnenie, narastá používanie prostriedkov, ktoré urýchľujú výkonnosť v rozpore s morálnymi a etickými princípmi športového tréningu a športového súťaženia. Zvyšovanie výkonnosti pomocou zakázaných farmaceutických prípravkou a nedovolených metód sa klasifikuje ako doping.

Možnosti zneužitia dopingu existujú takmer vo všetkých druhoch športu, a preto sa boj proti nemu priamo dotýka celého športového hnutia, všetkých výkonnostných a vekových skupín (Antidopingový kódex, 2000)”.

 

Pri analýze problematiky dopingu sa ukazuje, že tento jav úzko súvisí s problematikou drog a ich rozšírenie v spoločnosti.

Oblasť dopingu vo vrcholovom športe má svoje špecifiká, ktoré sa v súčasnosti snaží riešiť Medzinárodná antidopingová agentúra (WADA – Word antidoping agency).

Vykonávaním súťažných a mimosúťažných dopingových kontrol sa podieľa na prevencii zneužívania zakázaných prostriedkov a metód v športe.

 

Na národnej úrovni toto miesto patrí Antidopingovému výboru Slovenskej republiky (ADV SR). Od svojho založenia t. j. 1993-2000 vykonal celkovo 2 525 odberov, odhalil 54 pozitívnych prípadov. Medzi najviac zneužívané zakázané podporné látky patria anabolické steroidy, stimulanciá a diuretiká (Tabuľka1).

V podstate ide iba o špičkových tzv. TOP-športovcov, smerom nadol problém narastá. Najviac sú ohrození výkonnostní a rekreační športovci, kde postrádame dopingové kontroly a hlavne vzdelávanie a osvetu v tejto oblasti.

 

Mládež zneužíva hlavne anabolické steroidy, stimulanciá, rastové hormóny, diuretiká a iné farmaká na formovanie stavby tela. Doping v rekreačnom športuje väčšinou spojovaný s fitness-centrami a s kulturistikou, pravdaže aj s inými športovými aktivitami.

Rozšírenie anabolických steroidov by som chcela dokumentovať na výskume, ktorý som realizovala na FTVŠ UK. Naši študenti sú alebo boli aktívni športovci a majú veľmi blízko k športu, pričom, v budúcnosti sa bude väčšia časť venovať trénovaniu mládeže alebo budú učiteľmi TV. Z toho vyplýva, že by mali vedieť čo najviac o drogách zneužívaných pri pohybových činnostiach.

 

 

 

Cieľ výskumu

 

Cieľom tohto výskumu je na základe dotazníka u vysokoškolákov s pedagogickým zameraním štúdia zistiť ich vedomosti a kontakty s anabolickými steroidmi s následným zavedením antidopingovej výchovy ako súčasťou protidrogovej výchovy na základných a stredných školách.

 

 

 

Metodika

 

Výskum som realizovala v rokoch 1998-2000 v rámci riešenia mojej dizertačnej práce. Dotazník dostalo 307 študentov FTVŠ a Pedagogickej fakulty vo veku 18-25 rokov. Bol vyplňovaný pod vedením učiteľov. Z tohto počtu bolo 152 mužov a 155 žien. Použili sme 26 otázok pozostávajúcich zo zatvorených, polootvorených a otvorených otázok. Dotazník bol zostavený podľa českého dotazníka Pyšný, l., Žák, M.: Užívaní anabolických steroidů u studentů vysoké školy.

 

 

 

Výsledky výskumu

 

 

Podľa Grafu 1 som zistila, že až 97% študentov odpovedalo kladne na otázku “Viete čo je doping?”. V zapätí pri otázke “Poznáte základné skupiny zakázaných látok a metód?”. až 80% študentov nepoznalo tento zoznam (Graf 2).

Z tejto skutočnosti vyplýva, že vlastne nevedia, čo je doping. Pretože hlavnú časť definície dopingu tvorí stále sa meniaci zoznam zakázaných látok a metód.

 

Pozitívne je vyhodnotenie otázky “Chceli by ste vedieť viac o dopingu”, kde až 84% malo záujem o túto problematiku trápiacu šport.

Ďalšou otázkou som chcela zistiť odkiaľ čerpali informácie o priebehu dopingovej kontroly, keďže väčšina je alebo bola aktívnymi športovcami. Najviac respondentov udalo za zdroj masmédia 35,5%, druhé miesto obsadila tlač 23,5%. Smutné je že len 7,8% respondentov uviedlo školu, ešte horšie je že lekár a tréner obsadili posledné miesto 1,9%.

 

Z vlastných skúseností viem, že televízia, rádio, tlač podávajú veľakrát skreslené informácie, alebo sa zameriavajú iba na aféry spojené s dopingom.

Z celkového počtu opýtaných až 96% uznáva, že použitie dopingu v športe nesie zo sebou aj zdravotné riziká, čo je veľmi uspokojivé. Napriek tomu 4% by užilo akúkoľvek formu dopingu, pokiaľ by to pomohlo zvýšiť športový výkon. 20% nevie čím túto možnosť úplne nezamietla.

Alarmujúci je fakt, že až 54% respondentov verí, že by bolo pre nich ľahké získať anaboliká, pokiaľ by chceli (Graf 6). Pri otázke “Poznáte niekoho z vašej školy, kto Vám naznačil, že užíva anaboliká?” odpovedalo kladne 26% respondentov (Graf 16). Mimo školy, z blízkeho športového prostredia pozná 48% respondentov užívateľov anabolík (Graf 17).

 

Dostupnosť anabolických steroidov je podľa týchto štatistických údajov pravdepodobne ľahká, čím je aj väčšie riziko zneužitia a následného poškodenia zdravia rekreačných športovcov.

 

 

 

Diskusia

 

Výsledky tohto výskumu nám potvrdzujú, že budúci trend invázie anabolických steroidov je a bude narastajúci aj na pôde Slovenskej republiky. Postupne sa približujeme k západným krajinám, ktoré už dávno takéto výskumy uskutočnili a zaviedli aj výchovné projekty.

Niektoré zahraničné štúdie poukazujú na narastajúce rozširovanie neliečebného užívania anabolík hlavne skupinou dospievajúcej mládeže, kde zistené údaje predstavujú viac ako 1% zo všetkých dokazovaných adolescentných chlapcov / KORKIA, STIMSON, 1997, MELIA et al., SHWELLNUS et al., 1992) a tieto počty významne narastajú u respondentov pravidelných návštevníkov posilovní a fitcentier (PERRY ET AL., 1992).

Podobné výskumy sa realizovali aj v Českej republike kde PYŠNÝ a kol. (1996) z výskumnej vzorky 2 118 respondentov zistili, že 1,85% chlapcov, študentov stredných škôl, steroidy užíva alebo užívalo. Závažné bolo zistenie, že 19% opýtaných pozná zo svojho okolia, kto anabolické steroidy používa. Ďalej Pyšný (1998) uvádza, že s účinkami marihuany sa už zoznámilo 41,7% študentov, s extázou 3,2%, s hašišom 9,7%, s pervitínom 2,7%, s heroínom 0,4% vysokoškolákov.

 

Na Slovensku bol uskutočnený výskum na základnej škole v Starej Ľubovni, kde Horváth, R. zistil, že vo vyšších ročníkov ZŠ vzhľadom na závažnosť a aktuálnosť problému dopingu majú o ňom nedostatočné vedomosti. Len vyše 60% respondentov bolo informovaných rámcovo o dopingu, celková vedomostná úroveň, napr. o zákaze používania dopingu, o jeho škodlivosti zdraviu a smrtiacich následkov, kontrole dopingu a trestov boli na nižšej úrovni.

 

 

 

Záver

 

Verejným záujmom každej spoločnosti je zachovanie zdravia populácie. Antidopingová výchova svojim programom ba mohla prispieť k zdravému vývoju mládeže a k postupnému formovanie jej charakterových vlastností. Keďže problém dopingu sa preniesol aj do priestoru rekreačného športu, budúcnosť antidopingu si bude vyžadovať priame pôsobenie kvalifikovaných inštruktorov a pedagógov. Takéto široké pôsobenie vyžaduje v oblasti antidopingovej výchovy úzku spoluprácu Fakulty telesnej výchovy a športu (FTVŠ), Pedagogických fakúlt s ostatnými inštitúciami ako sú napr. ADV SR, Slovenským olympijským výborom (SOV) a Ministerstvom školstva SR a ďalším krokom bude legislatívne riešenie.

 

 

 

 

"Pretekajúci démoni"

Bruce Crumley

"Žiadna krajina nemá monopol na doping a tým ako sa šíri dopovanie budú všetky postihnuté problémom závislých športovcov."

 

 

Jeho kariéra v cyklistike ho dostala z anonymity miestnych pretekov na výslnie európskych a svetových šampionátov ako člena francúzskeho národného tímu. Jazdec, ktorý si praje byť nazývaný ako Michel, hovorí, že jeho najvrúcnejšie spomienky sú tie o "neporovnateľnej eufórii moci a sily, ktorú budem mať keď sa nájdem v čele unaveného a vlečúceho sa balíka s vedomím toho, že sa práve odtrhávam od neho a jazdím si pre víťazstvo". Ale ako množstvo iných športovcov sa Michel dostával k takémuto vzrušeniu nesprávnym spôsobom. On predsa len uznal, že výkon zvyšujúce látky ho doviedli do pasce závislosti dokonca od horších drog. Michel v priebehu minulého roka podstúpil detoxifikačnú liečbu zo závislosti od kokaínu a heroínu, ktorá sa vyvinula v priebehu jeho pretekárskej kariéry. "Neuvedomil som si ako veľmi to narástlo, až dovtedy, kým ma doktor neupozornil na to, že ak nedostanem rýchlo pomoc budem do roka mŕtvy."

 

Kedysi skrývané, najhoršie tajomstvo športu, doping, sa stal takým bežným, že mnohí fanúšikovia ho dnes považujú za nevyhnutnosť. Ale za bežne užívanými drogami určenými na zvýšenie výkonu športovcov je starostlivo pred zrakmi ukrývaná transformácia mnohých športovcov na závislých od drog. Nikto nevie koľkí z nich si vytvoria závislosti, ktoré pokračujú po konci ich kariér. Ale počty tých, čo sú v riziku, sú pravdepodobne väčšie ako si fanúšikovia a dokonca aj športovci uvedomujú.

Štúdie vo Francúzsku ukázali na rozsah tohoto problému. Správa prezentovaná odborníkmi z parížskeho Centra Monte Cristo pre liečbu drog v roku 1999 našla drogovú závislosť u 18% z 5 000 prešetrených výkonnostných športovcov, ktorá vznikla vo väčšine prípadov ako dôsledok dopingu pri športe. Toto zisťovanie bolo začaté po odhalení, že 20% pacientov vyhľadajúcich metadónovú liečbu pre závislosť od heroínu bolo v minulosti elitnými športovcami. Vo všeobecnosti francúzski odborní športoví lekári veria, že okolo 10% z 13 miliónov registrovaných športovcov v krajine užívalo výkon povzbudzujúce prostriedky - prax, ktorá bude v konečnom dôsledku viesť k závislosti u 300 000 - 350 000 športovcov podľa odhadov. A to je iba Francúzsko. Ako hovorí Charles Mercier-Guzon, jeden z mála francúzskych lekárov, ktorí sú autorizovaní na vykonávanie testov na drogy u športovcov: “Žiadna krajina nemá monopol na doping a všetky budú postihnuté problémom športovcov so závislosťou s tým ako sa rozširuje doping". Hoci plne rozvinutá závislosť medzi aktívnymi športovcami zostáva zriedkavosťou, odborníci hovoria, že užívanie drog na zvýšenie výkonu vysoko zvyšuje hrozbu zneužívania látok a závislosti, v prípade keď dopujúci športovec je vyradený na vedľajšiu koľaj poranením, alebo je nútený skončiť so športom. Patrick Magaloff, riaditeľ Antidopingovej komisie Francúzskeho olympijského výboru poznamenáva, že "doping vyžaduje od športovcov prelomiť spoločenskú averziu voči užívaniu drog a striekačiek pre nemedicínske účely. V dôsledku toho, že toto tabu bolo prelomené počas kariéry športovcov, tí, čo dopovali majú menšie zábrany užívať drogy v bežnom živote ako čistí atléti, alebo nešportovci”. Toto riziko je oficiálne potvrdené na klinike Monte Cristo, kde 20% pacientov hľadajúcich metadónovú liečbu pre závislosť od heroínu udáva v minulosti výkonnostné športovanie.

Dokonca aj v prípadoch ak sú čistí, mnohí športovci trpia ťažkou psychologickou ranou, keď sú nútení opustiť športovú elitu. "Keď stiahnete športovca z toho obsedantného glorifikovaného životného štýlu a postavíte ho do väčšieho, difúznejšieho reálnejšieho sveta, bude sa cítiť strateným, anonymným a často ťažko depresívnym," hovorí Gérard Cagni, riaditeľ SEDAP centra pre drogy - jedného z dvoch vo Francúzsku s rezidenčným programom šitým na mieru športovcom. Ak takýto pretekár má tiež anamnézu dopovania a užívania drog - je riziko závislosti a neochota to pripustiť ťažkým problémom - to môže celú záležitosť výrazne komplikovať. "Pokračujúce užívanie drog môže v športovcovom mozgu tvoriť spoj so športovou minulosťou," uvádza Cagni, on sám bývalý francúzsky majster na dlhé trate. "Dokonca aj potom keď je abúzus rozpoznaný ako škodlivý, zostáva veľmi zložité prerušenie psychologických asociácií."

Tiež je ťažké nabúrať fanúšikovské odmietanie, že doping je niečo iné ako abúzus drog. Že ten obsahuje iba bez eufórie, vysoko technické produkty ako svalstvo vytvárajúce steroidy a krv okysličujúce činitele podávané pozornými odborníkmi, lekármi. "Športoví fanúšikovia chránia hrdinskú predstavu športovcov používaním povedačky, že radšej doping v športe ako užívanie drog", zdôrazňuje Michel. V skutočnosti sú dnes látkami výberu pre športovcov amfetamíny, kokaín, heroín a obrovské dávky kofeínu – látky, ktoré ako hovoria odborníci, často unikajú detekcii cestou kombinácie s maskovacími prostriedkami, s predlžovaním času a s tolerovaním funkcionármi. Populárny injekčný koktail týchto látok známy ako "belgický hrniec" obsahuje drogy, ktoré sú čistejšie a ďaleko návykovejšie ako tie, ktoré sú predávané na uliciach.

 

"Iba najšpičkovejší športovci sú zásobovaní a starajú sa o nich experti na doping," hovorí Pierre Dolivet, riaditeľ Chalet du Thianty, ďalšieho francúzskeho rezidenčného zariadenia pre liečbu športovcov od závislosti. "Tí čo nie sú hviezdami, zvyčajne improvizujú s drogami a dávkami - často dokonca navzájom používajú tie isté striekačky napriek hrozbe AIDS. Keď vidíš, čo si títo ľudia spôsobujú pochopíš temnú stránku príslovia "víťazstvo za každú cenu".

Pretože ak sa z najväčších hviezd stanú závislí, môžu si dovoliť luxusné privátne kliniky vo Švajčiarsku a verejnosť sa zriedkakedy dozvie o riziku závislosti spôsobenej dopingom. Dolivethova klinika stojí $130 denne v priebehu jej 5 – 7 mesačnej kúry. Dostáva nejaké financie aj zvonku pre menej zámožných športovcov, ale mnohí si to aj tak nemôžu dovoliť. "Športové kluby a zväzy by mohli pomôcť, ale oni nechcú byť spájaní s problémom”, lamentuje Dolivet. "Ak priznáš, že tvoji športovci sa stávajú závislými od drog, priznáš že doping je skutočným problémom. Nikto to nechce urobiť."

Pre existujúce odmietanie športovými autoritami efektívne sa vysporiadať s užívaním drog a následne so závislosťou - je malá nádej, že nastane v skorej budúcnosti odliv. V skutočnosti zdravotnícki profesionáli, ktorí pomáhajú pozbierať kúsky životov rozhádzané závislosťou po dopingu hovoria, že skutočnou nádejou je, že fanúšikovia vyvolajú revoltu nie z lásky pre hru alebo kvôli hráčom, ale zo strachu, že ich deti v úmysle dosiahnuť športovú slávu môžu skončiť so strašiakom závislosti. (TIME 2001, 12 marec, preložil OL)

 

 

 

 

 

 

"Intenzívne športovania a riziko vzniku závislosti od heroínu"

Jean-Jacques Deglon

Výsledky štúdie profesora Lowensteina týkajúce sa závislých od heroínu v jeho metadonovom programe nás priviedli k myšlienke preverenia korelácie medzi intenzívnym športovaním a závislosťou. V našich štyroch metadónových programoch založených na medicínsko-psychosociálnom modely liečenia, odpovedalo 378 pacientov na 200-položkový dotazník, ktorí im bol distribuovaný v priebehu roku 1999. 25% z nich uviedlo, že praktizovali intenzívne po dobu niekoľkých hodín denne šport počas niekoľkých mesiacov. 32% uviedlo, že praktizovalo šport na pretekárskej úrovni. Preto sa javí, že väčšina z našich pacientov sú športovci - určite viac ako väčšinová časť populácie v ich veku. Významné štatistické korelácie, ktoré stoja za povšimnutie v skupine u pacientov s anamnézou športovania sú: vyššia frekvencia rodičov s psychickými problémami, vyššie skóre v BD8I, vyššie dávky metadónu, vyššia miera konzumácie cigariet pred začatím s metadónom, nižšie skóre kvality života a potreba vyššieho predpisovania receptov na psychotropné látky.

Tieto výsledky nám umožnili formulovať hypotézu, že intenzívne športovanie môže byť pre istú skupinu mladých ľudí únikom z na nich doliehajúcej depresie. Stimulácia endorfínov a zvýšená aktivita dopamínového traktu iniciuje dočasné psychologické zlepšenie. Tak sa potom javí, že asociácia narkotík, obzvlášť heroínu, ktorý poskytuje pôžitok neporovnateľne silnejší ako ten, ktorý je možné dosiahnuť prostredníctvom intenzívneho športovania, spolu s neurobiologickou/psychologickou zraniteľnosťou, môže viesť k vysokému riziku závislosti u tejto populácie. (Heroín Ad Rôl Clôn Probl 2000, suppl.; 7-8- prekl. OL)

 

 

 

 

"Výzva kultúre, športu a alkoholu"

Geoffrey Mundo

 

Jednou z irónií na poli prevencie poškodenia je, že zaujatie športom je často považované za poistku proti užívaniu drog a rozvoj s drogami súvisiacich problémov. Ľudovým presvedčením je, že ak sa mladí ľudia budú venovať športu, budú v bezpečí pred drogami. Tieto dve veci sú stavané ako protiklady. Kým šport je "zmysluplným", "zdravým" a "charakter budujúcim", tak drogy a tí čo ich užívajú sú dekadentnými a chorými. Celé preventívne programy boli zostavované tak, aby usmerňovali energiu mladých ľudí do športových činností vo viere, že toto zníži výskyt užívania drog. Takéto programy sú zdôvodňované tvrdením, že treba ich udržiavať zaneprázdnenými a vierou, že sa u nich vyvinie túžba zostať čistými ("v zdravom tele, zdravý duch") a účinok stretávania sa s ľuďmi s dobrou povahou (syndróm vyhýbania sa zlej spoločnosti). Povinné testovanie športovcov na užívanie ilegálnych drog značí, že šport už viac nie je synonymom čistoty, ale existuje hlbší skrytejší pocit, podľa ktorého šport a užívanie drog sa vylučujú. Mnohé športy podporujú rekreačné užívanie drog, najmohutnejšie na komunitnej a elitnej úrovni a alkoholové a tabakové spoločnosti používajú šport na neľútostnú propagáciu svojich výrobkov pre verejnosť

Austrália je krajinou, kde alkohol a šport sú spojené v úzkom partnerstve. Hlavné športové súťaže, festivaly a tímy sú sponzorované alkoholovým priemyslom, alebo postavme to iným spôsobom, najväčšie športové udalosti sú používané na podporu a reklamu pitia. Celá Austrálska futbalová liga, Austrálsky tenis open a Austrálsky kriketový tím sú spozorované alkoholovým priemyslom. Posilňuje sa dojem, že alkohol, futbal a zábava tvoria jeden tím. Nejedná sa iba o symbolické partnerstvo, ale aj správanie elitných športovcov vysiela silnú správu pre mladých ľudí. Tradične členovia mužských športových tímov v Austrálii mali povolenie na ponorenie sa do ťažkého pitia. Príkladom toho je legendárna súťaž v pití kriketového mužstva počas cesty do Veľkej Británie. Časté vystúpenia austrálskych futbalistov pred súdmi kvôli šoférovaniu pod vplyvom alkoholu. Takéto agresívne a urážlivé správanie je súčasťou austrálskej športovej kultúry, ktorá nabáda k nadmernej konzumácii alkoholu. U mnohých športov sú tradíciou veľké pitky ako súčasťou osláv po zápasoch a je známe, že kluby ignorujú zákony zakazujúce predaj a podávanie alkoholu. Mladí, nedospelí ľudia sú v športových kluboch zasväcovaní do pitia. Mnohé kluby v komunite majú povolenie podávať alkohol a závisia na ziskoch z predaja alkoholu, z ktorých financujú svoje klubové aktivity. Na amatérskej športovej úrovni sú mnohé kluby sponzorované lokálnymi vlastníkmi licencií a mnohé kluby dokonca vlastnia hotely. Problematické pitie sa prejavuje v rámci pijanských súťaží, pitie alkoholu ako ocenenie za najlepší výkon a výlety na konci sezóny organizované ako pijanské safari. Najilustratívnejším príkladom je úmrtie mladého futbalistu v Melbourne v roku 1996, ktorý zomrel na pôde predmestského klubu po 12-hodinovom excesívnom pití.

 

Rozsah problematického pitia bol potvrdený a indikovaný výsledkami prieskumu, ktorý bol vykonaný medzi 113 hráčmi, funkcionármi a sponzormi v troch kluboch v rámci Alkoholového projektu v športových kluboch, ktorý realizovala Austrálska nadácia pre drogy v roku 1997. Z kľúčových zistení:

· 18% respondentov pilo v ich klube častejšie ako trikrát do týždňa

· 37% respondentov pilo 6 a viac štandardných drinkov pri každej príležitosti, keď navštívili svoj klub

· 38% respondentov pilo silné pivo, keď navštívili svoj klub a 19% pilo pivo s nižším obsahom alkoholu

· 332% respondentov udávalo, že si robili niekedy starosti o ľudí, ktorí šoférovali z ich klubov potom, čo pili.

Viac ako tretina respondentov konzumovala pravidelne alkohol hazardným spôsobom podľa definície Národnej rady pre zdravotníctvo a medicínsky výskum. Asi tretina mala obavy z priestupkov pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu v súvislosti s pitím v ich kluboch, ale iba 4% z nich tam považovali alkohol za skutočný problém.

Najprekvapujúcejším zistením projektu ale bolo, že kluby, ktoré presadzovali podávanie alkoholu zodpovedným spôsobom s vysokou pravdepodobnosťou z toho profitovali rôznymi spôsobmi vrátane finančných ziskov. Tieto zisky obsahovali:

· bezpečnejšiu a spoločensky príjemnejšiu atmosféru,

· udržanie si hráčov, členov a ich partnerov a väčšiu účasť rodinných príslušníkov na klubových aktivitách,

· súhlas a podporu miestnej samosprávy, polície a komunity,

 

· udržiavanie si klubových príjmov napriek nižšiemu predaju a konzumácie alkoholu.

Ako súčasť projektu bola vyvinutá rada stratégií na podporu klubov v smere zodpovedného podávania alkoholu. To obsahovalo zabezpečenie, že tí, čo podávajú alkohol, sú školení v zodpovednom spôsobe jeho servírovania (napr. nepodávanie opitým, alebo mladistvým), podpora servírovaniu športových nápojov a iných nealkoholických nápojov, propagácia postoja klubu k alkoholu, vytváranie nových príjmov napr. predajom jedál mimo zdrojov zo sponzoringu z alkoholu, používanie kulinárskych namiesto alkoholických odmien za športové výkony a poskytovanie bezpečnej dopravy.

Optimálne podmienky pre kluby, ktoré úspešne zavádzali zmeny v ich kultúre obsahovali silnú podporu zo strany vedenia klubu, vytvorenie napísanej alkoholovej politiky, primerané načasovanie zmien, prepojenie na programy podpory zdravia a zainteresovanie miestnej komunity.

Napriek tomu, že kluby vykonali výrazný pokrok, bolo konštatované, že je potrebná pokračujúca podpora na konsolidovanie a rozšírenie ziskov. Z toho dôvodu bol austrálskou futbalovou asociáciou vytvorený program Správneho športovania, ktorý v súčasnosti pracuje s celými ligami v pomoci ich klubom vo vytváraní kultúry zodpovedného užívania alkoholu. Projekt Správneho športovania, v súčasnosti pomáha niekoľkým súťažiam, tak, že vzdeláva členov klubov, vykonáva výcvik personálu bufetov a zabezpečuje podporu takých agentúr akými sú polícia, zdravotníctvo a miestna samospráva.

Základným prvkom správneho športovania je pomoc, ktorú dostáva od športových a zdravotníckych organizácií, od vládnych inštitúcií, ktoré všetky majú záujem na znížení nadmerného pitia, na podpore športu, podpore zdravia a podpore profesionálnych štandardov v riadení klubov. Podieľajú sa na nej asociácia futbalová, volejbalová, kriketová, rugbyová, basebolová a ďalšie.

 

 

 

Zdá sa že sa mení atmosféra tým, že športoví funkcionári, miestne kluby a verejnosť prejavujú menšiu toleranciu k nekontrolovanému pitiu u špičkových športovcov. Austrálska futbalová asociácia zaviedla dôvernú telefonickú linku slúžiacu hráčom, ktorí potrebujú radu.

Práca so športovými klubmi na zavádzaní alkoholovej politiky by mala byť príťažlivou pre osvetových pracovníkov, pretože toto poskytuje vyhliadku zníženia konzumácie a mnohých s tým spojených problémov. Kým vzdelávacie programy zamerané na drogy typicky pripravujú cieľové publikum, aby sa správalo niekedy v budúcnosti opatrne a zvyčajne bojujú s problémom preukázania svojej úspešnosti pri redukcii užívania drog, tieto intervencie pôsobia okamžite na predaj a spotrebu alkoholu v licencovaných priestoroch, kde je známe, že sa vyskytuje problematické pitie. Uplatňovanie zodpovedných alkoholových politík mení prostredie a spôsob konzumácie, vedie k nižším hladinám spotreby a konzumácia je za bezpečnejších podmienok. Znižuje sa tým príklad modelových lekcií nadmerného pitia zo strany starších hráčov pre mladších. A dôležité je prerušenie spojenia športu s alkoholom. Umožňuje to tiež, aby sa osvetoví pracovníci zúčastňovali ako rovnocenní partneri na činnosti klubu bez toho, aby boli vnímaní ako zdravotná polícia, alebo ako tí, čo príkazmi kazia ľuďom zábavu. (DRUG POLICY 2000, 1 1:3; 199-202 - OL)

 

 

 

 

 

TransDrug

 

Projekt na analýzu potrieb vzdelávania profesionálov pracujúcich v oblasti drogových závislostí

Novotná, G.:

Inštitút drogových závislostí pri CPLDZ, Bratislava

 

Zmeny prebiehajúce na drogovej scéne sú vždy určitou výzvou pre pracovníkov - profesionálov pracujúcich v oblasti poskytovania služieb drogovo závislým. Objavovanie sa nových syntetických psychoaktívnych látok, zmeny v spôsobe ich užívania a najmä užívanie niekoľkých druhov drog súčasne, tzv. “polydrug-use” sú trendom, ktorý bol v posledných rokoch zaznamenaný nielen vo väčšine európskych krajín ale i u nás.

 

Vznik tohoto fenoménu si vyžaduje implementáciu nových prístupov vo všetkých oblastiach práce so zasiahnutou populáciou, či už sa jedná o prevenciu, liečbu alebo následnú starostlivosť o drogovo závislých. Profesionáli pracujúci v tejto oblasti preto potrebujú neustále dopĺňanie svojich vedomostí a  zručnosti v  záujme vytvárania adekvátnych a pružných intervencií vo vzťahu ku svojim klientom. Účelom medzinárodného projektu TransDrug je vytvorenie účinného nástroja - balíčka metód tzv. TOOL KIT, potrebného práve na rýchlu a účinnú analýzu potrieb vzdelávania profesionálov pracujúcich v oblasti poskytovania služieb drogovo závislým.

Projekt je realizovaný za finančnej podpory programu Leonardo da Vinci Európskej únie. Na medzinárodnej úrovni je koordinovaný významnou finskou inštitúciou A-Clinic Helsinki, ktorá organizačne zabezpečovala aj celý proces tvorby a predkladania projektu príslušným inštitúciám v rámci EÚ.

 

 

Inštitút drogových závislostí Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave bol oslovený práve spomínaným fínskym koordinátorom participovať na všetkých fázach projektu v rámci SR. Medzi spolupracujúce organizácie IDZ – CPLDZ na národnej úrovni patrí okrem Asociácie terapeutických komunít na Slovensku, Slovenskej komory vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov aj Odborná spoločnosť pre závislosti od psychoaktívnych látok. Ich úlohou bude:

spolupráca pri realizačnej fáze projektu – najmä pri vykonávaní samotnej analýzy potrieb ďalšieho vzdelávania medzi rôznymi skupinami profesionálov aj z radov jej členskej základne.

Na medzinárodnej úrovni sa na realizácii projektu podieľajú ďalšie 3 partnerské organizácie z Talianska : ULSS v Rovigu, Padove a Adrii,  z Holandska je to European Training Institute, ktorý je súčasťou Jellinek Institute.

Časový harmonogram projektu je rozvrhnutý na 30 mesiacov a jeho realizačná fáza sa začala v januári t.r. Pracovný plán je rozdelený do 4 fáz:

 

Využívanie informačných technológií ako súčasť skupinových dištančných foriem práce i vzdelávania v súčasnosti patrí k najrozšírenejším formám komunikácie nielen v rámci krajín EÚ ale i vo svete. Účasť na tomto projekte je preto dôležitá nielen pre pružné reagovanie na potreby vzdelávania odborníkov v oblasti drogových závislostí, ale aj z hľadiska celkového približovania sa a kompatibilite s podobnými inštitúciami v rámci vyspelých krajín EÚ.

Národným koordinátorom projektu v SR je MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. riaditeľ

IDZ – CPLDZ Bratislava, hlavný odborník pre DZ MZ SR.

 

 

 

 

 

Informácia !!!

 

Odborná spoločnosť pre závislosti od psychoaktívnych látok

pripravuje výročnú členskú schôdzu odbornej spoločnosti spojenú s odborným seminárom, ktorá sa uskutoční

dňa 16.11.2001 v priestoroch Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave na Hraničnej ulici

Predbežný program ( seminár 9 00 – 13 30 a schôdza OS 14 00 – 16 00 ):

 

 

 

 

 

Prihláška

 

účasti na členskej schôdzi a odbornom seminári

Meno a priezvisko:..................................................................................................

Pracovisko:..............................................................................................................

Adresa: ....................................................................................................................

Tel.kontakt /e-mail adresa/:.....................................................................................

 

Prihlasujem príspevok na odborný seminár:

Autor a názov:.....................................................................................................................................................................................................................................................

 

Prihlášku pošlite na adresu: Dr. Hroznata Živný

CPLDZ a IDZ

 

Hraničná 2

827 99 Bratislava, P.O.Box 51

tel: 02/ 5341 7464, 5341 7467, fax: 02/5341 9148, 5341 7475

email: zivny@cpldz.sk

 


Redakčná rada: MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.,Mgr. Katarína Timuľáková, PhDr. Ľubica Skovayová, PaedDr. Hroznata Živný
Adresa redakcie: Inštitút drogových závislostí - Centrum pre liečbu drogových závislostí,
Hraničná 2, 821 05 Bratislava